Saudská Arábia, Katar, Kuvajt, Oman a SAE sa chovajú veľmi diskrétne čo sa týka prijímania utečencov. Z ich strany tí, ktorí sa vydali na cestu exilu sa vyhýbajú týmto štátom, kde nie sú vítaní. Ak bolo veľa Sýrčanov prijatých v susedných krajinách ako Turecko, Libanon alebo Líbya či Jordánsko, nebolo to nič iné len medzipristátie pred dosiahnutím európskeho eldoráda.

Reštriktívne zákony a obmedzený prístup
Je viac ako nemožné pre utečencov prechádzať hranice krajín Zálivu. Väčšina spomedzi nich vie, že ak raz prídu, riskujú že budú preposlaní do ich pôvodnej krajiny. Napríklad, Katar nie je členom spolku krajín, ktoré podpísali Ženevskú konvenciu v roku 1951, ktorá vytvorila štatút utečenca a ktorá zaväzuje krajiny súhlasiť s azylom osôb uniknutých z miest konfliktov a prenasledovaní.

Taktiež, títo nemôžu byť identifikovaní v Katare a nemôžu tam prísť, aby žiadali azyl. „Krajiny Zálivu mienia, že prijatie utečencov by sa prejavilo ako výzva, ktorá by vyprázdnila ešte viac krajiny pôvodu utečencov. Tieto vraj chcú, aby ich obyvatelia zostávali vo svojej vlasti“, vysvetľuje Mathieu Guidére, špecialista na geopolitiku v arabskom svete. Naviac, podľa Vysokého komisára pre utečencov, žiadna krajina Zálivu nenavrhla premiestniť na svoju pôdu časť Sýrčanov, ktorí utekali z ich krajiny.

Finančná pomoc, zaručený argument pre útek
Monarchie Zálivu sa stali predmetom kritiky za neprijímanie utečencov a bol na nich daný apel v túto stredu od medzinárodnej komunity, aby si uvedomili svoje zodpovednosti čo sa týka pomoci sýrskym utečencom“ počas zasadania Rady spolupráce Zálivu, ktorá pozostáva z SA, Bahreinu, Kuvajtu, Omanu a Kataru.
Napriek komuniké, ktoré vydala táto rada, ministri chceli pripomenúť, že ich krajiny priniesli finančnú a humanitárnu pomoc v koordinácii s vládami krajín príjmu alebo s mimovládnymi organizáciami, napríklad pre stovky tisícov utečencov zo Sýrie do Libanonu a do Jordánska.

Kuvajt je druhý v poradí vo finančnej pomoci. V júni 2015 krajina minula 121 mil. USD pre Agentúru OSN pre utečencov, aby podporila jej úsilie v humanitárnej kríze, z ktorej vyplynula kríza v Sýrii.

Pohraničné krajiny preplnené
Od začiatku vojny v Sýrii prijali 4 milióny sýrskych utečencov hlavne tri krajiny: Turecko, Libanon, Jordánsko. Tieto krajiny susediace so Sýriou dosiahli svoje limity možností. V Jordánsku je tábor Zaatari v strede púšte pri meste Mafraq s kapacitou 180 000 osôb. Tak sa stal štvrtým najväčším mestom Jordánska v počte obyvateľov. V tábore, ktorý nazývajú „väzením pod šírym nebom“, nie je možné bez identifikácie začať pracovať. Obyvatelia sú ohrození vykázaním z tábora a odoslaním do krajiny pôvodu, ak sú pristihnutí pri práci a bez papierov – identifikačné karty alebo karty utečencov.

Krajiny ako Francúzsko a Veľká Británia financujú svoje tábory tak, aby zadržali utečencov v danom regióne a udržali tok počtu migrantov, ktorý tečie do Európy. V týchto táboroch (v Afrike) neexistuje žiadna perspektíva či budúcnosť a preto sa mnohí rozhodnú odísť.

Európa, vysnívané eldorádo utečencov
Ak krajiny Zálivu odmietanjú migrantov, oni sami tiež nesnívajú, 6e v nich v nich zostanú. Uprednostňujú dať sa na dlhú púť, nebezpečnú a neistú, do Európy.

„Európa dnes, vo vyhláseniach a spôsoboch práce, predstavuje veľmi prijateľnú politiku voči migrantom“, vysvetľuje Mathieu Guidére. Riziká pri prechode do Európy sú početné. Od posledného roka viac ako 3000 z nich stratilo život v mori bez toho, aby ich to odradilo.

Podľa Mathieu Guidéra, všetko je otázka kalkulácie: „nech prídete do Európy hladní a smädní, výhody oveľa dôležitejšie ako tie v Zálive. Ak prídeto do krajín Zálivu, nemáte prijatie, žiadne výhody a ste bezprostredne vytláčaní. Zatiaľčo v Európe môžete zostať nažive“. Taká politika Zálivu sa vysvetľuje strachom zo zmeny demografickej rovnováhy, „Katarčania majú cudzineckú populáciu, ktorá manuálne pracuje a ktorá robí päť krát viac ako miestni občania“, opisuje to Mguidére a dodáva „nemôžu z dôvodu proporčnosti vôbec prijať viacej migrantov“.
Vo Francúzsku reprezentuje cudzinecká populácia len 5% až 7% obyvateľov štátu. V Katare to je viac ako 80%.
Migrujúci robotníci v Katare sú často vyzývaní, aby odišli po niekoľkých rokoch a ich povolenie sa v tom momente odvoláva, čo je situácia, ktorá sa v Európe nedá vidieť.
Zdroj textu a foto: Journal du Dimanche
Preklad: redakcia SvP

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/09/JordanskoKempZaatari.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/09/JordanskoKempZaatari.jpgadminPolitikaBlízky Východ,islam,Migrácia v EÚ,Preklad z francúzštinySaudská Arábia, Katar, Kuvajt, Oman a SAE sa chovajú veľmi diskrétne čo sa týka prijímania utečencov. Z ich strany tí, ktorí sa vydali na cestu exilu sa vyhýbajú týmto štátom, kde nie sú vítaní. Ak bolo veľa Sýrčanov prijatých v susedných krajinách ako Turecko, Libanon alebo Líbya či Jordánsko,...