Týmto prekladom chcem priblížiť bývalú prvú dámu Francúzska čitateľovi, ktorý sa zaujíma o literatúru a zvykne zavítať aj do literárnych rubrík časopisov. Tu je ukážka práce novinárky, ktorá mala svojho času značné problémy s politikou, no vydržala tvorivo pracovať aj naďalej.

Veľké uzmierenie

Vo svojom novom románe rehabilituje Mona Uzufová Julesa Ferryho, najnenávidenejšieho politika Francúzska 19. storočia. Celá podobnosť so súčasnou dobou je čisto náhodná.

Čo vieme o Julesovi Ferrym, čo sme si zapamätali o tomto človeku, ktorý býval osobou najviac nenávidenou v našom politickom živote? V predstavivosti národa nachádzame školu a kolonizáciu. Mona Uzufová, ktorá pracovala pod bývalým ministrom školstva v roku 2005, odhaľuje zlé postupy robené týmto mužom. Táto veľká špecialistka na Francúzsku revolúciu ale tiež aj verejné školstvo chce v tomto diele, krátkom a presnom, uzmieriť, dať do súvislosti dva pohľady na osobnosť. Historička nám pripomína, že Ferry bol zlynčovaný politik, ktorý sa zbitý pokúsil o samovraždu. V roku 1893 ho čakala smrť, kvôli čomu nech je znovu spoznaná časť jeho diela.

Ako politik zakúšal moc len šesť rokov – od 1879 do 1885 – a preto zostáva jedným z pilierov nášho verejného života, republikánskej identity. Jules Ferry, rodák z Vosges, bol presvedčený o koexistencii dvoch Francúzsk od 1789, jedného monarchického a druhého republikánskeho. Uznával právo na buržoáziu, podľa neho táto nebola len elitou pracujúcich všetkých tried. A čo je lepšie ako návod ako tam dôjsť. Preto sa aj Ferry zapísal na stranu Guizota a Duruyho, aby bolo dosiahnuté právo na základné vzdelanie, laické a zadarmo. V jeho dobe chodili len dve tretiny detí do školy, aj to len z času na čas. A ešte menej dievčatá. Preto, Ferry bol obvinený z konania proti bohu zo strany verejného školstva.

Zatiaľčo bolo Francúzsko málo prepojené s Európou, Ferry odmietal „súhlasiť s politikou kúta pri krbe“. Mal však strach postaviť sa proti dvom nezmieriteľným táborom, skutočnému násiliu rozdeľujúcemu obce. Feministky neskôr zmieňovali ručné práce s ihlou pre dievčatá, ktoré boli súkromne vyučované gréčtine, latinčine a filozofii. „Anachronický proces, nezvratný pre historika“ odmieta to Uzufová.

Preto Jules Ferry rozhodol v tomto kontexte „Zajakávajúcej sa republiky“ o vlastných navrhnutých zlepšeniach.

Ak to robí „Ferry verejného školstva“ dneška jednohlasne, zostáva mu zhanobená dekolonizácia ešte jedno storočie neskôr. Tunisko, Tonkin, Madagaskar, časť Konga a pozície držané v Afrique noir dopĺňajú obraz kolonizácie. Ale tieto anexie alebo protektoráty majú cenu najhorších z kritík a osočovaní na spôsob tých od Clemenceaua. Vyčítalo sa mu, že chcel skôr roztrúsiť francúzske sily ako ich koncentrovať na Rýne. Zostáva ešte Ferry spojený so slobodami svedomia, všeobecným hlasovacím právom, ktorý položil základy miestnej demokracie, tie čo zriadili mestské rady a voľby starostov. Zákon z roku 1884 zostáva jedným z fundamentov verejného života. Mona Uzufová, bez toho aby bola oslepená svojou témou, rehabilituje z veľkej časti tohto otca zakladateľa Republiky kvôli tomu zhanobeného.

Pripomína nám, predovšetkým, orloj času a históriu.

Zdroj: Valérie Trierweilerová, Paris Match, Literárne kroniky

©preklad Svet v preklade

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/08/Valerie-Trierweiler-e1408984364985.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/08/Valerie-Trierweiler-300x300.jpgadminKultúraFrancúzsko,LiteratúraTýmto prekladom chcem priblížiť bývalú prvú dámu Francúzska čitateľovi, ktorý sa zaujíma o literatúru a zvykne zavítať aj do literárnych rubrík časopisov. Tu je ukážka práce novinárky, ktorá mala svojho času značné problémy s politikou, no vydržala tvorivo pracovať aj naďalej. --- Veľké uzmierenie Vo svojom novom románe rehabilituje Mona Uzufová Julesa...