Bohuš Chňoupek vydal v roku 2003, rok pred svojím skonom, zbierku poviedok s tematikou menej frekventovaných historických udalostí 20. storočia prepojených s dejinami Česko-Slovenska.

Literárnou fikciou zarámované politicko-vojenské a spoločenské pocesy sú zobrazené pomocou individuálnych príbehov ľudí, ktorí sa v nich ocitli a buď sa zaťato nimi prebíjali alebo sa nimi nechali vliecť ako obete.

Odhadujem, že na svoje si prídu čitatelia Milorada Paviča alebo tí, ktorí si radi listujú v literatúre faktu. Každý príbeh je totiž podložený veľmi konkrétnou historickou udalosťou, len zdanlivo marginálnou, podobne ako v Pavičových príbehoch tiež prepojenou s príbehom fiktívnej osoby či osôb.

Autor sa zameral na udalosti menej frekventované v médiách, napríklad Malú vojnu na Východnom Slovensku v roku 1919, výsledkom ktorej bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi k novovzniknutému Československu. Toto spodobnil v poslednej poviedke-historickom medailóne „Jasiňa“.

Ďalšou dejinnou udalosťou, ktorú použil pre príbeh „Kurihara“, bola výmena území časti Spiša a Oravy za územie Tešínska. Nadpis tejto poviedky odvodil autor od mena japonského diplomata Šó Kuriharu, ktorý sa zúčastnil ako zástupca mocnosti Trojspolku v  rámci Tešínskej komisie pre určovanie hraníc, pozorovania na plebiscitnom území častí Oravy a Spiša. Autor si zvolil pikantný paradox, keď Japonec vplýval na výsledok Versailleských zmlúv tak, že sa rozhodlo o čisto slovenskom osídlení pripojením jeho územia k Poľsku.

Chňoupek ako rodený Petržalčan so vzdelaním nadobudnutým výhradne v Bratislave spomína vo viacerých poviedkach na konkrétne reálie z Bratislavy a Petržalky, na svoje zážitky z gymnaziálnych čias, keď sa prejavovali následky Mníchovskej dohody, ktorú jednoznačne nazýva Mníchovskou zradou.

Iným javom v našich dejinách boli pogromy na Židov v oblastiach obývaných Rusínmi na východe Slovenska, ktoré mali na rováši skupiny Banderovcov operujúcich za štátnou hranicou ZSSR. Autor tu veľmi sugestívne opísal situáciu chudobnej menšiny Rusínov a jej subminority Židov, ktorí boli už dosť preriedení pôsobením transportov do vyhladzovacích táborov. Zbytky navrátilcov zo židovských transportov boli likvidované Banderovými banditami.

Bohuš Chňoupek, bývalý novinár, používa historické pramene a precízne ich implantuje do historickej eseje. Tam, kde sa odvíja individuálny fiktívny príbeh, používa miestny dialekt vrátane všetkých jeho ustálených slovných spojení, porekadiel a názvov. Tým sa stáva text náročným ale aj faktograficky veľmi výživným. Je v ňom aj cítiť, že autor ako dlhoročný komunista má vyvinutý zmysel pre sociálne rozdiely a nimi spôsobené pnutia v spoločnosti.

Celkový dojem z tohto diela je pozitívny. Možno ho deliť na umelecký dojem a hodnotu dokumentárnu a historickú. Obidve tieto stránky majú dobré kvality, kvôli ktorým sa oplatí aj pravicovo zmýšľajúcemu čitateľovi odosobniť sa od aktuálneho politična a pozrieť sa na tento výtvor z nezaujatého nadhľadu. Odmenou mu bude nový detailnejší vhľad do našich dejín, ktoré prehrmeli pred jeho narodením.

Zbierka obsahuje týchto 11 poviedok: Moravské intermezzo, Kurihara, Zóna divých svíň, Geto tercia A, pacifik, Pogrom, Paraska, Vojak, Inovce, Smrť Oregapu, Jasiňa. Ku nim pripojil svoj doslov slovenský spisovateľ Ján Lenčo, ktorý sa snažil okrem iného aj určiť žáner textov, ktoré stvoril bývalý novinár a novšie historický esejista Bohuš Chňoupek. Tieto poviedky majú však natoľko zmixovaný štýl, že ich nie je možné jednoznačne a celoplošne zaradiť ako poviedky. Jedna z nich môže byť literárna fikcia, iná historická esej alebo dokonca publicistický útvar. Čitateľovi môže byť len jasné, že sa tu stvoril celkom nový žánrový útvar, ktorý v sebe spája tri či štyri literárne odrody a je chutnou intelektuálnou potravou pre milovníka histórie.

Bohuš Chňoupek: Pogrom. Na sny sa nezomiera., vydavateľ Knižné centrum Žilina, rok 2003, ISBN 80-8064-142-0

©Text Ľudmila Balážová-Marešová

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/08/chnoupek-e1407387212333.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/08/chnoupek-e1407387212333.jpgadminRecenziehistorické,LiteratúraBohuš Chňoupek vydal v roku 2003, rok pred svojím skonom, zbierku poviedok s tematikou menej frekventovaných historických udalostí 20. storočia prepojených s dejinami Česko-Slovenska. Literárnou fikciou zarámované politicko-vojenské a spoločenské pocesy sú zobrazené pomocou individuálnych príbehov ľudí, ktorí sa v nich ocitli a buď sa zaťato nimi prebíjali alebo sa nimi nechali vliecť ako obete. Odhadujem, že...