Glosovanie už prečítaného historického textu, v ktorom Cagliostro miešal jedovatú kašu ale ani zďaleka nebol na to sám. Ekonomika prepletená s politikou býva zdrojom trpkých bonmotov a postrehov.

Ekonómia je vraj veda, no pripadá mi príliš previazaná s politikou a preto je pre mňa často zdrojom pobavenia.  Popri čítaní nejakých materiálov o politikovi Talleyrandovi som si rýchlo prešla súvisiace osoby, s ktorými počas svojej kariéry prišiel do kontaktu a narazila som na neúspešného ministra financií Ľudovíta XVI.

Volal sa Charles Alexandre de Calonne a pokúsil sa ozdraviť patologickú ekonomiku (ak sa to dá tak nazvať) predrevolučnej francúzskej monarchie stenajúcej pod hrabivými prstami  Cagliostrov, metries  a obchodníkov so zbraňami pre americkú revolúciu.  Jeho plán opatrení na záchranu štátnych financií pre nich nebol zaujímavý. Calonne musel s hanbou rezignovať na svoj horúci post, no  paradoxne jeho nástupcovia po roku 1789 použili tento jeho plán temer s úspechom.   Projekt na ozdravenie financií  totiž neodolal aférke  s kráľovniným náhrdelníkom.

Program revitalizácie štátneho rozpočtu sa mi vidí byť skoro totožný s opatreniami, ktoré uskutočnila porevolučná buržoázia.  Ale nielen s nimi.  Veľmi podobný zoznam ekonomických nástrojov používa aktuálne naša slovenská vládna pravicová elita:

  1. zníženie vládnych výdavkov
  2. vytvorenie a oživenie metód voľného obchodovania
  3. predaj cirkevného majetku
  4. vyrovnanie daní z tabaku a zo soli
  5. zavedenie  všeobecnej univerzálnej dane

Momentálne zisťujem, že temer všetky zásahy si vyskúšali alebo skúšajú naši ekonómovia. Zatiaľ bez výraznejšieho úspechu. V 21. storočí si lebedíme a chválime sa, akí sme racionálni a pokrokoví, že sme zaviedli rovnú daň a odstránili colné bariéry vstupom do Schengenu. Okrem predaja cirkevného majetku boli použité všetky nástroje na rozvinutie voľného obchodu tak,  ako ich poznali už v 18. storočí. Ďalšou vecou, na ktorú sa akosi pozabudlo je daňové zvýhodňovanie privilegovaných, ktoré Calonne navrhol odstrániť(to bola pecka!).  Toto sa na Slovensku použilo presne opačne.

Predpokladám, že racionalizačná reforma z 18. storočia , keby sa bola bývala použila v plnom rozsahu po 1989-om, bola by určitým lobbistom hodne proti srsti. S predajom cirkevného majetku, ktorý sa naozaj udial po francúzskej revolúcii 1789, sa u nás pochopiteľne  nikto nenáhlil.

Musím si položiť básnickú otázku, či čiastkové opatrenia na roztočenie našej ekonomiky skutočne slúžili ekonomike, ak sa štátne nedostatkové financie investovali do daňových úľav a príspevkov na zamestnanosť špeciálne len pre zahraničných investorov.

Calonne a Talleyrand ovplyvnení britským a americkým slobodomurárstvom presadzovali dejinnú zmenu, ktorá sa nakoniec s rôznymi peripetiami zahniezdila v západnej Európe. V súčasnej Európskej únii však narazila na socialisticky sa tváriace smernice. Obmedzovanie produkcie a predaja, colné poplatky nahradené inými prefíkane sa tváriacimi „opatreniami“ a dépéháčkou, to všetko ako protipól ku zrušeným bariéram v clení a zavedeniu eura.

Zvláštne  smerovanie európskeho hospodárstva je v konflikte s tým, čo pred dvesto rokmi rozbehla finančnícka smotánka a kvôli čomu bolo utopených v krvi množstvo odporcov aj nevinných. Projekty sa projektujú a blázni sa radujú.  Kedysi, ešte v minulom storočí sme hovorili, že „ reči sa rečujú a chlieb sa je“. Nuž tag zas inokedy.

©text Ľudmila Balážová-Marešová

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/Cagliostro-438x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/Cagliostro-300x300.jpgadminEkonomikaFrancúzsko,historickéGlosovanie už prečítaného historického textu, v ktorom Cagliostro miešal jedovatú kašu ale ani zďaleka nebol na to sám. Ekonomika prepletená s politikou býva zdrojom trpkých bonmotov a postrehov. Ekonómia je vraj veda, no pripadá mi príliš previazaná s politikou a preto je pre mňa často zdrojom pobavenia.  Popri čítaní nejakých materiálov o politikovi...