Karel Kryl sa v roku 1968 stal veľmi rýchlo ikonou. Jeho nepoškvrnený štít človeka aj umelca vytrval dodnes. Viem, že každá jeho formulka vychádza z opravdivého preciťovania, že tento umelec nerobí podfuky na poslucháča. Jeho zbierku novinových príspevkov z rokov 1990-93 je preto možné čítať bez strachu, že tam človek narazí na manipulatívne spôsoby mediálnych predátorov. Pred revolúciou sa mi občas podarilo nerušene počúvať jeho rozhlasové politické komentáre. Dnes čítam jeho knižku Země Lhostejnost a dokážem si ju myšlienkovo spracovať s nadhľadom, ktorý mi v pozitívnom zmysle chýbal v jeho prípade celé desaťročia.

Súbor politických komentárov poprekladaný básňami-textami piesní, čo kvitujem s potešením, zrkadlí osobnosť autora z dvoch strán. Básnik, umelecká duša, sa pokúša vysvetliť niektoré morálne princípy vo svetle tých, na ktorých funguje on sám na príkladoch z poprevratového ČSFR, pesničkár napísať politický komentár. Ťažká práca propagovať morálku v porevolučnom chaose hodnôt.

Napriek tomu,  Kryl  –  statočný človek sa opakovane púšťal do vysvetľovania,  nie výchovne poučujúco, ale pomocou názorného opisu reality. V jeho politických fejtónoch a úvahách cítim odovzdanú snahu čosi napraviť, vysvetliť, i keď bez nádeje, no tvrdohlavo napredovať k stanovenému  cieľu. Ich myšlienkový obsah nie je bojovne kritický, jeho jemný štýl spojený s cieľavedomou zaujatosťou a klasicisticky vznešenou českou štylistikou je nevtieravý. V súčasnom postmodernom literárnom a žurnalistickom virvare by znel staromódne.

Jeho porevolučný pokus vmiesiť sa do disidentskej elitnej politiky skončil roztržkou s hlavným havlovským prúdom chartistov, dokonca tak natvrdo, že ho česká tlač odmietala publikovať a rádiá hrať. Jeho otvorené aj symbolické narážky na havlovský kult osobnosti spôsobili, že ho uverejňovali len niektoré okresné noviny bez náležitej reklamy a vysokého nákladu. V Prahe dostal odporúčanie, aby sa držal radšej svojej gitary.

Preto bolo preňho povzbudzujúcim osviežením,  že na Slovensku našiel aplauz starších aj novších poslucháčov, ktorým sa mohol osobne privrávať na koncertných pódiách čítaním svojich politických úvah. Boli to texty, ktoré nepísal bojovný mediálny terminátor,  boli písané srdcom človeka žijúceho od šesťdesiatehodeviateho v exile s ideou slobody a demokracie každodenne.

Ten, komu tieto komentáre nesadnú kvôli ich klasickej forme, si možno príde na svoje pri básňach, ktoré sú zároveň textami protestsongov s jasným smerovaním k politickému šansónu.  V nich je Kryl oveľa dôraznejší, alegórie politickej reality idú po hrane žiletky, ich emotívna údernosť presne namierená k vedomiu poslucháča. Niektoré alegórie a metafory sa pohybujú na hranici pátosu, čo bolo vždy Krylovou špecialitou a je to možné považovať za jeho originálnu známku pôvodu.

Prozaická časť pozostávajúca zo zážitkov z ciest, z koncertov a spoločenských podujatí tvorí osobný cestovný denník po poprevratovom Eštečesko-slovensku, v ktorom autor, v kontraste s poetickou časťou, stojí oboma nohami v realite. V týchto „neglosách“, komentároch a fejtónoch však možno rýchlo vystopovať básnika, ktorý neodolal viazanému veršu, rytmus jeho viet v nich a dokonca aj rýmy stále smerujú k jeho poetickej a hudobno-folkovej tvorbe.

Země Lhostejnost, Karel Kryl, vydavateľstvo TORST, 2012, 1. Vydanie, ISBN 978-80-7215-428-9

©text Ľudmila Balážová-Marešová

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/KRYL.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/KRYL-300x300.jpgadminRecenzieLiteratúraKarel Kryl sa v roku 1968 stal veľmi rýchlo ikonou. Jeho nepoškvrnený štít človeka aj umelca vytrval dodnes. Viem, že každá jeho formulka vychádza z opravdivého preciťovania, že tento umelec nerobí podfuky na poslucháča. Jeho zbierku novinových príspevkov z rokov 1990-93 je preto možné čítať bez strachu, že tam človek narazí na...