Úvod
Všetko, čo má svoj začiatok, má aj koniec. O Ríme sa hovorí, že to bola v podstate ideálna civilizácia či ríša. Dobre spravovaná, efektívna v boji a dostatočne flexibilná na to, aby zvládla obrovské množstvo problémov. Takéto impériá padajú len dvomi spôsobmi. Kompletným zničením inou mocnosťou, prípadne inou mimoriadne silnou katastrofou, alebo vplyvom najrôznejších problémov, ktoré často súvisia. Rím narazil na problémy ďaleko za hranicami, na hraniciach i vo svojom vnútri. Ťažko povedať, čo do akej miery spôsobilo pád. Isté je len to, že padol. Nebol to však pád bez boja a aj v tomto neskorom období dokázali Rimania úžasné veci. Tak, ako aj ich súperi.

AtilaEddaPoetic
Hún Atila – kresba v dobovej germánskej ságe Poetic Edda. foto: Wikimedia Commons

Húni
Ako poraziť v boji divochov, ktorí nepoznajú takmer nič iné ako boj? Takúto otázku si mohli klásť najrôznejšie podrobené národy, ktoré sa stretli s Húnmi. Bleda a hlavne Atila dorazili ako veľká voda, ale ich postup nebol len o vojne.

Húni boli majstrami v rabovaní a predovšetkým v psychologickej vojne. Dokonca do takej miery, že Rímska ríša skoro zanikla ešte predtým, ako sa Húni dostali na jej územie ako jednotný národ. Už skôr boli Húni najímaní ako žoldnieri, a to práve Rimanmi. Rozdelenie Rímskej ríše na východ a západ (395 n.l.) spôsobilo oslabenie celkovej sily Rimanov. Každá polovica riešila predovšetkým svoje vlastné problémy a niečo tak masívne, ako armády zjednotených Húnov, nemohli zastaviť.

Atila sa stal vládcom v roku 445 a okamžite si od Východorímskej ríše vydobyl obrovské poplatky v zlate každý rok. Udržal zároveň mier so západnou ríšou, ale len do čias, keď sa do politiky zapojila Rimanka Honoria, ktorá chcela Attilu za muža, aby jej tento za to pomohol získať trón. Ten súhlasil a začal robiť so západnou ríšou čokoľvek, čo sa mu zachcelo. Attila sa zameral na územie dnešného Francúzska, kde dobýjal mesto za mestom.

Napriek tomu, že sa Rimanom a ich vtedajším spojencom Vizigótom podarilo zvíťaziť v najväčšej a najkrvavejšej bitke staroveku (Bitka na Kataulanských poliach), Atila spolu s hladomorom zrazil Rím na kolená. Zaujímavé je napríklad to, že pod jeho velením chceli Húni stavať kúpele, podobné tým rímskym. Alebo to, že títo jazdci dokázali vyhrať niektoré boje bez akýchkoľvek strát. Kombinácia lukostreľby a ľahkej jazdy je smrteľná a tak pechota, ako aj ťažká jazda si len ťažko poradí s veľmi pohyblivými jazdcami, ktorí bravúrne ovládajú svoju taktiku. Napriek tomu, že Húni zapríčinili veľké sťahovanie národov, keď pred ich hordami utekali desiatky kmeňov, po Atilovej smrti sa ich ríša rýchlo rozpadla. Hovorí sa, že títo bojovníci na pohrebe neplakali slzy, ale krv.

GótiWiki
Góti. Foto kresby z Wikimedia Commons.

Góti
Pôvod Gótov siaha pravdepodobne do južného Švédska. Rozličné gótsko-germánske kmene však precestovali naozaj obrovské územie. Po tom, čo sa Góti dostali k Čiernemu moru, boli podobne ako iné národy donútení sťahovať sa, predovšetkým pred Húnmi. Jednoduchý ľud zo severu mal problém s potravinami a Rimania im pomohli. Nezištná pomoc sa však rýchlo zmenila na úžeru, čo vyvolalo rímsko-gótsku vojnu. Spôsobilo to okrem iného aj rozdelenie Gótov na dve skupiny, Ostrogótov a Vizigótov. Vizigóti, alebo západní Góti, boli chvíľami spojencami Rimanov i Húnov. Tak ako Kelti pred stáročiami, aj oni vyplienili Rím a dobyli Galiu (dnešné Francúzsko) a Rimania proti tomu nemohli urobiť vôbec nič.

Zato Frankovia nasadili svoje sily a vytlačili Vizigótov do dnešného Španielska. Tu vytvorili svoje kráľovstvo. Ostrogóti, alebo východní Góti, sa pridali na stranu Húnov a bojovali proti Rímu, kým sa to nezmenilo na presný opak.

Slabnúci Rím a celé dnešné Taliansko sa dostalo do rúk východných Gótov, ktorí tu vytvorili vlastné kráľovstvo. Ich kráľ Theodoric však získal takú moc, že sa proti nemu spojili dve najsilnejšie krajiny tej éry Byzancia a Franská ríša. Góti zabrali všetky najdôležitejšie časti Rímskej ríše a spolu s ďalšími kmeňmi, napríklad Vandalmi a Frankami, obsadili kompletné územie.

Keď sa Byzantský cisár Justinián (Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus) pustil do výbojov na západe, aby aspoň sčasti obnovil Rímsku ríšu, narazil predovšetkým na Gótov. Góti dobyli množstvo miest, okrem Ríma napríklad aj Atény a Spartu. Zaujímavá je predovšetkým jednoduchá taktika Gótov. Ich vojsko tvorili muži v ťažkých brneniach a ťažká kavaléria. Rimania mali proti nim o to menšiu šancu, že v tých časoch boli vojakmi i generálmi oveľa častejšie najrôznejší barbari než Rimania.

PartiReliefPešiakParti a Peržania
Ako je známe, Storočná vojna trvala o niečo viac ako storočie. V porovnaní s vojnami medzi Rímom a mocnosťami na východe to neznamená vôbec nič. Za sedem storočí sa hranice posúvali len obmedzene a na veľmi krátky čas. Prvé vážne konflikty sa udiali ešte pred príchodom nového letopočtu, keď sa ctižiadostiví diktátori záverečných rokov republiky rozhodli pre ťaženie na východe.

Sulla a Pompeius dosiahli veľké víťazstvá a spolu s Caesarovými vojenskými úspechmi sa postarali o zdvojnásobenie rozlohy Ríma. Parti však rozhodne neboli ľahkými súpermi. Podobne ako Húni, aj oni dokonale poznali prostredie a vynikali v pohyblivosti. Rimania nemali tak skúsených jazdcov a légie sa dali proti lukostrelcom na koňoch použiť len s problémami. Na druhej strane mali Rimania obrovskú diplomatickú výhodu, pretože boli úspešnejší v ovládaní blízkej Arménie. Tak Rím, ako aj Parti si chceli Arméniu udržať. Už od najstarších čias to bol problém a museli zasahovať elitné légie. Len čo sa vzdialili, Parti obnovili svoju moc. Dlhý konflikt sa zamotal za Trajána, keď sa Rímska ríša natiahla až k Perzskému zálivu a ovládla staré mestá ako boli Súzy alebo Babylon.

Trajánov nástupca Hadrián sa rozhodol opustiť dobyté územia. Vypočítal si, že šanca na ich dlhodobé udržanie a vysoké náklady nestoja za námahu. Niekoľko ďalších cisárov sa zapojilo do nových bojov na východe, ale so striedavými úspechmi. Akoby vojny samotné nestačili, légie boli nakazené chorobami, ktoré sa rozšíril po celej ríši.

NovoperzaniaSasanovciparthskyKral
Bronzová busta parthského kráľa bližšie neurčeného, 5. – 7.stor. po Kr. Momentálne sa nachádza v Louvri. foto: Wikimedia Commons

Slabnúci Rím sa onedlho stretol s novou mocnosťou, s Novoperzskou ríšou (Sásánovci). Tí mali na rozdiel od Partov oveľa silnejšiu armádu, predovšetkým ťažkú jazdu. Ich jazdci spolu so slonmi si dokázali poradiť s légiami a Rím postupne strácal svoje územie. Navyše potrebovali pre upevnenie svojej moci silného protivníka za hranicami a Rím bol vhodný cieľ. Boje s Peržanmi boli natoľko náročné, že samotní Rimania presunuli hlavné mesto, aby bolo bližšie k centru vtedajšieho diania.

Dioklecián a Konštantín so svojimi náboženskými myšlienkami spôsobili chaos okrem iného aj v Perzii, čo spôsobilo ďalšiu z rady vojen. Za cisára Juliána prišli Rimania o celú armádu, a to napriek tomu, že v Galii slávil výrazné úspechy. Počas dlhých storočí sa medzi Rímom (a neskôr Byzanciou) a Perziou bojovalo prakticky o všetko a v konflikte sa udiali mnohé kuriozity. Koniec vojen priniesli až Arabské výboje, keď Arabi v krátkom čase dobyli celú Perziu a všetky ázijské i africké územia Byzancie.

Epilóg
Rím za svojej existencie narazil na množstvo nepriateľov. Po páde Rímskej ríše v roku 476 n. l., čo sa v súčastnosti považuje tiež za koniec staroveku, prevzali rímsku kultúru iné národy. Na východe sa uchovala Východorímska ríša, čiže Byzancia, ktorá veľmi ovplyvnila celú východnú Európu.

Na západe si najväčšie územia získali Frankovia, ktorí nielen zastavili vpád Arabov do Európy cez dnešné Španielsko, ale zaslúžili sa aj o pretrvanie rímskej kultúry a kresťanského náboženstva. Karol Veľký bol prehlásený za cisára v roku 800 nášho letopočtu a jeho smrť znamenala začiatok dejín súčasného Francúzska a Nemecka. Územie dnešného Talianska bolo dejiskom zaujímavých udalostí a vznikla v ňom tak renesancia, ako i oveľa neskorší fašizmus. Irónia je, že obidve tieto na prvý pohľad nesúvisejúce veci súvisia s preberaním časti kultúry Rímskej ríše. Nečudo, však od založenia Ríma (753 p.n.l.) po pád Konštantínopolu (1453 n.l.) ubehlo 2206 rokov.

Predošlý diel č.3: Nepriatelia Ríma (3) – Rané cisárstvo

©text: Stanislav Elvenisko Hoferek

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/11/NovoperzaniaSasanovciparthskyKral-e1446405326440.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/11/NovoperzaniaSasanovciparthskyKral-e1446405326440.jpgadminHistorický krúžokhistorické,seriál Nepriatelia RímaÚvod Všetko, čo má svoj začiatok, má aj koniec. O Ríme sa hovorí, že to bola v podstate ideálna civilizácia či ríša. Dobre spravovaná, efektívna v boji a dostatočne flexibilná na to, aby zvládla obrovské množstvo problémov. Takéto impériá padajú len dvomi spôsobmi. Kompletným zničením inou mocnosťou, prípadne inou mimoriadne...