Úvod
Zánik Rímskej ríše je zároveň zánikom Antiky i celého Staroveku. Nové štáty ťažili z toho, čo Rimania vytvorili pred nimi. Doteraz sa stretávame s Rímskym právom, všetky románske jazyky (španielčina, francúzština, taliančina, rumunčina a iné) vznikli priamym vplyvom rímskej latinky a poznáme ich kultúrne diela. V čase svojej najväčšej slávy bol Rím obrovským impériom a samotné mesto ako prvé na svete prekročilo milión obyvateľov. Rimania prehrávali bitky, ale len málokedy prehrávali vojny. Cesta k sláve však nikdy nie je úplne jednoduchá a neraz narazili rímske légie na súpera, ktorý mal reálnu šancu nahradiť Rím, prípadne nasmerovať celosvetové dianie úplne iným smerom. Tento článok je o národoch, ktoré sa postavili proti rozpínavosti Ríma.

VercingetorixCaesar
Výjav na olejomaľbe: Vercingetorix skladá zbrane pred Caesarom. foto: Wikipedia Commons

Kelti
Ak sa spomenie konflikt medzi Rímom a Keltami, najčastejšie sa tým myslí Caesarove ťaženie v Galii (dnešné Francúzsko). Galia je pomenovaná podľa Galov, čiže veľkej časti Keltov, ktorí žili práve na tomto území. Oveľa skôr ako Rimania začali svoje útoky, Galovia dobyli Rím. Podľa legendy k tomu prišlo po tom, čo Brennan, jeden z vodcov Keltov, napadol mesto Klúzium. Rimania sa pokúšali dohodnúť mier, ale nielen že ho nedohodli, ale ešte sa aj stali cieľom útoku. Brennan rozdrvil rímsku armádu a vyplienil samotný Rím.O približne 300 rokov neskôr začali Rimania postupne dobýjať Galiu. Julius Caesar si o svojom ťažení písal denník, v ktorom je okrem iného aj to, že Galiu dobyl predovšetkým samotnými Galmi. Tí totiž neboli jednotní a každý kmeň mal svoje vlastné záujmy. Keď sa zjednotili v boji proti spoločnému nepriateľovi, malo to len krátke trvanie, prípadne prišlo zjednotenie až príliš neskoro. V čase, keď sa Caesarove légie vydávali na veľké ťaženia po dnešnom Francúzsku, bola táto oblasť hustejšie obývaná ako jadro vznikajúcej Rímskej ríše, dnešné Taliansko. Pod Rímskou vládou sa Kelti neustále búrili, čo viedlo k veľkému povstaniu, ktoré viedol v Galii Vercingetorix a neskôr v dnešnom Anglicku Boudicca. Galovia boli veľkým nepriateľom Ríma, vzhľadom na ich nižšie vzdelanie si Rímski kupci dobre zarobili na jednostranne výhodných obchodoch. Galovia narobili problémy silnejúcej republike aj počas vojen s nemenej nebezpečným súperom, Kartágom.

Kartágo
Mesto Kartágo vybudovali osadníci a obchodníci z fenických miest na východnom pobreží Stredozemného mora. Spočiatku kolónia, ako každá iná, ktorú budovala jedna z vtedajších námorných veľmocí. Feničania, podobne ako Gréci, chceli získať čo najväčšiu časť Stredozemného mora pre seba a stali sa tak prirodzenými rivalmi.

Zatiaľ čo sever obsadili predovšetkým Gréci, južné Stredomorie pripadlo hlavne Feničanom. Kartágo, ako nové mesto (Kartágo skutočne znamená nové mesto, postavené pri staršom obchodnom prístave) tak bojovalo predovšetkým s Gréckymi prístavnými mestami a pokúšalo sa dobyť Sicíliu, Sardíniu a Korziku.

Keď sa proti Kartágu vypravil Pyrrhos Epirský, narobil v skutočnosti oveľa viac problémov Rimanom ako samotným Kartágincom. Tí sa cítili natoľko silní, že sa postavili proti Rímu. Námorná mocnosť, ktorá v tom čase mala v rukách prakticky celý obchod v západnej časti Stredozemného mora, mala nad Rimanmi prevahu. Rimanom sa však podarilo zmeniť námorný boj na pozemný, a to s pomocou mostíkov, ktoré sa zachytávali o kartáginské lode. Porazené Kartágo platilo vojnové reparácie, ale nevzdalo sa. Podarilo sa im tiež ustáť mimoriadne silné povstanie žoldnierov, ktorým nemali ako zaplatiť. Kartágo navyše prišlo o všetky ostrovy, vrátane Sicílie.

Napriek tomu sa nevzdali a pomocou striebra z dnešného Španielska pripravili novú armádu. Aj tentokrát mali navrch a Hannibal, ktorý prešiel cez Alpy, zaznamenával víťazstvo za víťazstvom. Všetky mestá sa pridávali na jeho stranu, ale nemohol premôcť Rím samotný.

Naproti tomu Rimania dobyli dnešné Španielsko a vypravili sa do Afriky. Po druhej vojne bolo Kartágo už len málo významné mesto, ktoré Rimania neskôr porazili a zrovnali so zemou. Len čo ho však Rimania vybudovali nanovo, už ako rímske mesto, stalo sa po Ríme najväčším mestom západnej časti ríše. Kartáginci mali veľmi odlišnú kultúru a celkovo úplne iné fungovanie spoločnosti. Ak by zvíťazili nad Rímom, dejiny Európy, ako i sveta by vyzerali odlišne.

PyrrhoszEpeiru
Pyrrhos z Epeiru, mramorová socha v Ríme. foto: Wikipedia Commons

Gréci
Rimania sa s Grékmi stretávali neustále. Už podľa legendy o založení Ríma to bol práve Aeneas, kto z dobytej Tróje dostal niekoľko utečencov až do dnešného Talianska. Ako je známe, Tróju dobyli Gréci a tí často nemali Rimanov vo veľkej láske. Keď sa Rím začal rozrastať, bol síce vojensky silný, ale ich kultúra nepresahovala úroveň Grékov. Ešte aj náboženské predstavy získali Rimania od Etruskov a tí ich prevzali práve od Grékov.

K vojenským stretom prišlo predovšetkým okolo roku 300 p.n.l., keď sa hranice Ríma a najsilnejšieho gréckeho mesta v oblasti Tarentos začali prekrývať. Aby sa to skomplikovalo, dorazil kráľ Pyrrhos na čele svojej armády, ktorá sa po spojení s armádami gréckych štátov stala naozaj silnou. V niekoľkých stretoch spôsobil Pyrrhos Rimanom obrovské škody. Pyrrhovi sa nepodarilo vytvoriť na západe takú ríšu, ako sa to podarilo Alexandrovi na východe.

Po dvoch vojnách s Kartágom sa Rimania zamerali na Macedóniu a získali si spojencov v niektorých gréckych štátoch. Výsledkom bolo kompletné podmanenie Grécka a Macedónie, dokonca v rovnakom roku, v akom padlo aj Kartágo (146 p.n.l.). Macedónci mali svoje falangy, ktoré dokázali z vojenského hľadiska úplné zázraky pri boji na rovine. Prechod na zložitejší terén však využili rímske légie a pripravili tak svojim protivníkom drvivú porážku.

Pokračovanie: Nepriatelia Ríma – 2.časť seriálu

text: Stanislav Elvenisko Hoferek

Nepriatelia Ríma - 1. časť /seriál/https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/10/VercingetorixCaesar-e1444775576758.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/10/VercingetorixCaesar-e1444775576758.jpgadminHistorický krúžokhistorické,seriál Nepriatelia RímaÚvod Zánik Rímskej ríše je zároveň zánikom Antiky i celého Staroveku. Nové štáty ťažili z toho, čo Rimania vytvorili pred nimi. Doteraz sa stretávame s Rímskym právom, všetky románske jazyky (španielčina, francúzština, taliančina, rumunčina a iné) vznikli priamym vplyvom rímskej latinky a poznáme ich kultúrne diela. V čase svojej najväčšej...