Húževnatosť Mattea Renziho pri dosadzovaní štyridsaťjedenročnej Federici Mogherini do funkcie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci EÚ sa rekompenzovala: v sobotu 30. augusta bola aktuálna talianska ministerka zahraničia menovaná za šéfku európskej diplomacie. Vodcovia sociálnych demokratov európskych krajín zoskupení okolo F. Hollanda v Paríži potvrdili svoju podporu: „Pretože je to dobrá kandidátka, nielen sociálna demokratka“ upresnil francúzsky prezident. On sám bol rovnako zmätený prekážkou mladosti nasledovníčky Catherine Ashtonovej začiatkom novembra 2013: „Je mladá ale už má skúsenosti. Definitívne rozhodnutie bude prijaté večer. „

Je pravda, že počas dvoch mesiacov musela držiteľka titulu dvakrát prehltnúť podozrenie ležiace na nej: príliš tenký životopis pre taký post a príliš opatrné diplomatické postoje. Čo sa týka zahraničnej politiky, polostrov sa odlišuje svojím zameraním na Spojené štáty a svojou zhovievavosťou voči Rusku, od ktorého do veľkej miery závisí energeticky.

Takisto, bývalé krajiny Východnej Európy ju považujú za príliš blízku Rusku počas ukrajinskej krízy, pripomínajú jej návštevu v Moskve počas prvých dní júla a zverejnenie fotografie na svojom blogu, na ktorej pózuje vedľa Vladimíra Putina. Pani Mogheriniová pekne spresnila, že táto etapa v Moskve nasledovala potom, ako bola v Kyjeve. Pochybujúc o efektívnosti finančných sankcií proti Moskve napísala, že sa len zdá, že dáva za pravdu obidvom táborom: „Ukrajinská kríza sa pripravovala v rozličných lekciách. Každá má svoju hĺbku pravdy.“

Odvtedy sa pozícia pani Mogheriniovej v Taliansku upevnila. Matteo Renzi zavolal v piatok 28. augusta Vladimirovi Putinovi, aby poprel vstup ruských vojsk na Ukrajinu kvalifikovaný ako „netolerovateľná eskalácia, ktorej následky by boli veľmi ťažké“. V tom istom čase pani Mogheriniová zvýšila tón voči svojmu ruskému proťajšku. Využívajúc naplno svoju úlohu prezidenta EÚ, premiér Renzi využil každú príležitosť, aby Taliansko prežilo na medzinárodnej scéne a zvyšoval kredit kandidatúry svojej ministerky na pozíciu hlavy európskej diplomacie. 20. augusta sa vydal na cestu do Iraku, do kurdskémo mesta Erbil na severe. Počas tejto cesty pani Mogheriniová predstavila v Ríme v parlamente rozhodnutie vlády poslať Kurdom zbrane.

Zostáva je pripomenúť „neskúsenosť“ a „karierizmus“. Podstata jej diplomatickej kariéry, pred ktorou nebola ministerkou, pozostáva v zodpovednosti za „poverenie pre medzinárodné vzťahy“ v zmysle rozličných ľavicových častí, ktoré riadila vnúri Demokratickej strany v roku 2007 pri jej vzniku. Ako diplomovaná z politických vied na univerzite la Sapienza v Ríme, po absolvovaní študentskej výmeny v programe Erasmus v Aix-en-Provence, kde pracovala na svojej eseji o vzťahu medzi vierovyznaním a politikou v islamských štátoch, sa táto dcéra filmového dekoratéra a kostyméra rýchlo stala profesionálkou v politike.

V 1996, po vstupe do hnutia Mladých komunistov (FGCI/ a neskôr do strany Demokratov ľavice sa priblížila ku všetkým úspešným šéfom ľavého stredu od Piera Fassina, jej prvého mentora, cez Pierluigiho Bersaniho, prejdúc k Walterovi Veltronimu, ktorý jej otvoril dvere pre kandidatúru na poslankyňu v roku 2008. „ Sedela po mojom boku v poslaneckých laviciach, spomína si tento /Veltroni/ v Corriere della Sera 30. augusta. „ Vždy som ju videl študovať svoje dokumenty do hĺbky. „ Bola jedným z motorov pripojenia sa strany PD do skupiny európskych sociálnych demokratov.“

Kuriózne, bol to práve Matteo Renzi, s ktorým jej vzťahy boli menej idylické. „Je v pozadí všetkého v oblasti zahraničnej politiky“ povedala o ňom, zatiaľčo budúci predseda rady diskutoval o úlohe šéfa ľavice vo voľbách vo februári 2013. Ale Florenťan, ktorý o rok neskôr zostavil svoju prvú vládu, zabudol na tento útok. Chcejúc mať nové tváre na každom poste, dosadil pani Mogheriniovú do La Farnesina /talianske Ministerstvo zahraničia/, nahradiac tak experimentálnu Emmu Bonino, 66 ročnú, ktorá mala priazeň prezidenta republiky.

Zatiaľčo v Bruseli začali jednania o ustanovení budúceho funkcionára EÚ, Matteo Renzi znovu vytiahol kartu Federici Mogherini. Jeho húževnatosť v presadení tohto postu pre Taliana sa zakladá na aritmetike.

Sila jeho skóre 40,8% hlasov v európskych voľbách v máji urobila zo strany PD s 31 poslancami v Strasbourgu najdôležitejšiu zložku skupiny S & D . Z tohto titulu, odhaduje, polostrov musí byť dobre zastúpený v prideľovaní funkcií čo sa týka vysokých predstaviteľov v zahraničných veciach. „Je tiež vice-prezident Komisie,“ analyzoval v polovici júla Sandro Gozi, štátny tajomník pre európske veci. Z tohto titulu koordinuje činnosti komisárov pre energie a imigráciu. Dve témy, ktoré sú Taliansku veľmi blízke.

Zdroj: Le Monde

©preklad Svet v preklade

©foto:Le Monde

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/Mogherini-698x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/Mogherini-300x300.jpgadminPolitikaEÚ,TalianskoHúževnatosť Mattea Renziho pri dosadzovaní štyridsaťjedenročnej Federici Mogherini do funkcie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci EÚ sa rekompenzovala: v sobotu 30. augusta bola aktuálna talianska ministerka zahraničia menovaná za šéfku európskej diplomacie. Vodcovia sociálnych demokratov európskych krajín zoskupení okolo F. Hollanda v Paríži potvrdili svoju podporu: „Pretože je to dobrá kandidátka,...