mariatereziabratislava1
Mária Terézia ako 10-12. ročná arcivojvodkyňa rakúska. foto: Wikimedia Commons

Cisárovná Mária Terézia je považovaná za významnú osvietenskú panovníčku, ktorá uskutočnila výrazné a všeobecné reformy v riadení monarchie, jej ekonomike a štátnej správe a v právnom systéme. Treba však podotknúť, že tieto reformy boli vynútené celkovým oneskoreným vývojom na územiach Rakúsko-Uhorska.

Tereziánske reformy boli nastolené ani nie tak kvôli ideologickým potrebám ale nevyhnutným pokrokovým vylepšeniam, ktoré už boli v západnej Európe etablované, no v Rakúsko-Uhorsku  zmeškané kvôli osmanským vojnám a sedemročnej vojne o nástupníctvo v Sliezsku.

Sú dobre známe jej modernizačné zmeny, jej reštrukturalizácia štátnej správy a rezortu spravodlivosti až do úrovne poddanského ľudu. Osvietenská panovníčka však nezačala na zelenej lúke, ako východisková platforma jej slúžila plánovaná modernizácia jej otca Karola VI.

V roku 1751 zverejnila panovníčka svoj politický testament, ktorý definoval jej zámery reforiem vo všetkých oblastiach. Treba povedať, že tieto reformy  sa vo väčšine ríše nestretli s odporom, odpor voči nim sa prejavil hlavne v kruhoch šľachtických majiteľov pôdy, vyberačov daní a u všetkých funkcií, ktoré mali prístup ku vtedajšiemu obehu peňazí.

Štýl jej reforiem však bol konzervatívny, čo určovala jej prísna katolícka výchova a viera. Preto v náboženských otázkach pretrvávali v jej monarchii rozpory zachádzajúce do útlaku všetkých ostatných vierovyznaní.

Stanovenie a uskutočňovanie tohto plánu reforiem bolo v referáte zboru kráľovských poradcov. Patrili medzi nich významné osobnosti z mnohých krajín patriacich do monarchie. Jedným z najvplyvnejších bol jej osobný lekár Gerhard van Swieten (1700-1772), ktorý sa okrem zdravotného stavu kráľovnej zaoberal reformou školstva a zdravotníctva. Swieten šéfoval aj cenzorskému úradu a dvorskej knižnici v Hofburgu.

Ďalšou osobnosťou reforiem bol Anton von Kaunitz-Rietberg, ktorý mal na starosti zahraničnú politiku, bol štátnym kancelárom.

Gróf  Friedrich  Wilhelm von Haugwitz mal na starosti rezorty spravodlivosti a štátneho práva, ekonomiky a administratívy. Bol autorom daňovej reformy a od roku 1746 stál na čele úradu “Riaditeľstvo pre administratívne a finančné záležitosti”.

Tvorcovia návrhu urbárskej regulácie boli Franz Anton Raab a Egid Valentine Felix Borié.

Reformy zmenili aj trestné právo a súdnictvo, štruktúru štátnej správy a daňový systém. Urobili sa zmeny v systéme vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a dokonca sa zlepšili pomery v hygiene.

Trestné právo  sa modernizovalo formou trestného poriadku Constitucio criminalis Theresiana, ktorý zjemnil  tresty, zrušil útrpné právo (mučenie) ako prostriedok na vynucovanie svedeckých výpovedí a priznaní a celkom vypustil obvinenia z čarodejníctva a tresty zaň.

Ekonomické reformy mali za cieľ zvýšiť daňové príjmy, z ktorých sa financovala modernizovaná  armáda zaisťujúca stabilitu cisárstva v búrlivých politických pomeroch vtedajšej Európy.

maria_terezia_korunovaciadomsvmartina
Korunovácia Márie Terézie v Dóme sv. Martina v Bratislave za kráľovnú Uhorska. foto: Wikimedia Commons

Najpodstatnejšou zmenou v uvedených reformách bola urbárska reforma, ktorá mala za cieľ  uľahčiť hospodársku situáciu poddaných, zvýšiť ich príjmy a umožniť tak  zvýšené platenie daní do štátnej pokladne, nielen desiatku cirkvi a ich zemepánom. Poddaným tak boli presne stanovené časové limity, ktoré mali odpracovať na majetkoch zemepánov a cirkvi. Na panskej pôde mali odpracovať  v priemere 104 dní  manuálne alebo 52 dní so záprahom. Vo väčšine regiónov sa reforma podpísala pod uľahčenie povinností  poddaných.

Najväčšie problémy so zavádzaním reformy boli v Uhorsku. Uhorský snem neschválil jej požiadavku vojenských kontribúcií vo výške 3,5 mil. zlatých. V roku 1765 šľachta celkom odmietla zníženie poddanských povinností. Mária Terézia preto začala uskutočňovať reformy bez súhlasu šľachtického stavu, čo sa ukázalo ako najschodnejšia cesta.

Kráľovná začala vydávať  tzv. patenty, ktoré vchádzali do platnosti po ich verejnom vyhlásení Miestodržiteľskou radou.

Nie všetky opatrenia osvietenskej panovníčky boli priaznivé pre krajiny Uhorska, ktoré sa ich následkom stávalo výslovne agrárnou krajinou, ktorá uvoľnila miesto pre priemyselný rozvoj v Českých zemiach a Rakúsku. Uhorsko vrátane Slovenska bolo predurčené produkovať potraviny a byť trhom pre odbyt priemyselných výrobkov.

V roku 1771 bolo zakázané alebo dovolené len s výslovným súhlasom dvora zakladať manufaktúry na území Uhorska. Pokiaľ sa našli nejaké manufaktúry na území Slovenska, tieto mohli byť založené vďaka priazni jeho miestodržiteľa Františka Štefana Lotrinského. Takto mohla byť založená manufaktúra na bavlnené látky v Šaštíne a v Holíči na kameninovú keramiku. Textilná manufaktúra vznikla aj v Čeklísi a v Haliči pri Lučenci. V Kopčanoch zase vznikla vzorová cisárska konská stajňa.

Všeobecne možno konštatovať, že úspech reforiem nebol brzdený len konzervatívnou šľachtou ale hlavne cirkevnou reformou, ktorej obmedzenia zasahovali do školstva – aj základného, do štátnej správy a sprostredkovane nepriamo do všetkých oblastí ľudského pôsobenia.

Všetky tieto opatrenia zavinili komplikovaný vzťah medzi Habsburgami a uhorskou šľachtou a jej snemom. Kráľovná navštevovala Uhorsko ako jedinú krajinu, do ktorej chodila za oddychom, no vplyvom okolností sa obmedzila len na úzky okruh miest. Rada pobývala na Bratislavskom hrade, kde sídlila jej obľúbená dcéra Mária Kristína s manželom. Tiež navštevovala zámok v Holíči pri Skalici. Bratislava zažila počas jej panovania rozkvet, aký dovtedy v histórii nepoznala. Boli to rôzne stavebné a kultúrne objekty, ktoré sa tu objavili a rôzne verejnoprávne ustanovizne založené v súvislosti s jej reformami. Slovenskému národu jej reformy v podstate pomohli, hoci s oneskoreným účinkom.

zdroje: Historická revue č.2/2016, Wikipédia.sk a foto:Wikipedia Commons

http://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/10/MáriatereziaBratislava-e1475342660821.jpghttp://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/10/MáriatereziaBratislava-e1475342660821.jpgadminHistorický krúžokCisárovná Mária Terézia je považovaná za významnú osvietenskú panovníčku, ktorá uskutočnila výrazné a všeobecné reformy v riadení monarchie, jej ekonomike a štátnej správe a v právnom systéme. Treba však podotknúť, že tieto reformy boli vynútené celkovým oneskoreným vývojom na územiach Rakúsko-Uhorska. Tereziánske reformy boli nastolené ani nie tak kvôli ideologickým potrebám ale nevyhnutným pokrokovým vylepšeniam,...