Múzeum Louvre - veľká galéria (galéria Kataríny Medici
Múzeum Louvre – veľká galéria (galéria Kataríny Medici

Louvre a jeho výzvy pre nového šéfa

Nový riaditeľ múzea Louvre v Paríži Jean-Luc Martinez, ktorý prevzal jeho vedenie v roku 2013, 15. apríla, začal zmenšovať expozície, odsúvať súčasných umelcov, vzďaľovať sa od mecenášov… Budúcnosť bratanca z Abú Dhabí zaťahuje tieň nad svojím príbuzným?

Louvre zmenil 15. apríla 2013 kapitána, ktorý opustil svoju loď po štyroch mandátoch 2001-2013. Pri príležitosti vypísania kandidatúry tak zriedkavej pre tento dom, kde sa procedúra obsadenia miesta riaditeľa koná prostredníctvom kooptácie, prevzal žezlo 49-ročný Jean-Luc Martinez. Celkom neznámy verejnosti aj kultúrnej branži bol dosadený do funkcie, v ktorej dovtedy kraľoval dobre známy nespochybniteľný odborník a autorita Henri Loyrette.

Z tejto zmeny vzišlo ohromenie v starom kráľovskom paláci na brehu Seiny. Loyrette a Martinez majú celkom odlišný sociálny pôvod, spoločenské korene a kontakty. Syn parížskeho advokáta Loyrette versus najmladší syn poštára a domovníčky, to je súčasť posudkov, ktoré si vytvorila odborná verejnosť. Myslí si, že syn španielskych imigrantov udržiava s Louvre vzťah nie odborný ale existenčný.

Podľa Martineza, prvý kontakt s múzeom Louvre mal ako školák, keď po prvýkrát uvidel historický objekt, lebo dovtedy žil len na modernom predmestí Paríža. Pätnásť rokov pred svojou kooptáciou pracoval na odbore grécko-rímskych antikvít najprv ako konzervátor a potom šéf. Počas tohto obdobia sa vypracoval na nespochybniteľného experta a zahalenú, utiahnutú autoritu vo svojej branži.

Títo dvaja kormidelníci muzeálnej lode majú jasne vyhranené profily, ktoré obsahujú celkom iné azimuty pochodu. Martinez je sústredený na rozvoj existujúcich zbierok a ich udržiavanie, Loyrette na reklamu a marketing v získavaní mecenášov. Posledný preto tvoril programy pre verejnosť vrátane hudobných predstavení, čo podľa Martineza nemá s poslaním Louvru nič spoločné.

Sú tu dve krajnosti, ktoré by sa nemali dovádzať do extrémnych rozmerov. Už kedysi v histórii múzea bolo podobné nasmerovanie na verejnosť, ktorej sa po zoštátnení paláca a jeho zbierok žiadalo oboznámiť s jeho obsahom. Tiež sa tam usporadúvali verejné prednášky a hudobné predstavenia. Nenašiel sa vtedy odporca voči tejto kultúrnej dejateľnosti.

Martinez má radikálne zmenený postoj nielen voči mecenášom ale i voči osobnostiam kultúry. Urobil koniec s vplyvom veľkých súčasných mien ako Pierre Boulez, Umberto Eco, Le Clézio alebo Patrice Chéreau, ktorým Louvre otvorilo brány auditória a dalo im „cart blanche“ dovoľujúcu predstaviť svoje vlastné vízie fungovania múzea. Pre Martineza je to príliš veľa ľudí. Nechápe, aký vzťah majú hudobné produkcie k poslaniu Louvru.

V tlači zrejme koluje názor, že Martinez sa snaží o predstavenia, ktoré prestanú byť elitárske, chce vytvoriť nové publikum bežných návštevníkov a zároveň udržať vysokú kvalitu vystavených artefaktov a archeologických exponátov. V existujúcej francúzskej ekonomike však tento „plebejský“ názor znamená priamy rozbeh hlavou proti múru.

Zrušenie oddelenia byzantského umenia a kresťanského Orientu naplánované Loyrettom bolo nepremyslené, čo bol asi len následok súťaženia vo výberovom konaní. Tvorba špecializovaných expozícií, čím sa Louvre stal známym a obľúbeným, potrebuje nevyhnutne mecenášov, ktorí napríklad dotovali slávny Pavilón umenia Islamu, čím pritiahli nových návštevníkov.

Zdroj: Le Monde

Text: redakcia Svet v preklade

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/LOUVRENádvorie-800x317.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/LOUVRENádvorie-300x300.jpgadminKultúraFrancúzskoLouvre a jeho výzvy pre nového šéfa Nový riaditeľ múzea Louvre v Paríži Jean-Luc Martinez, ktorý prevzal jeho vedenie v roku 2013, 15. apríla, začal zmenšovať expozície, odsúvať súčasných umelcov, vzďaľovať sa od mecenášov... Budúcnosť bratanca z Abú Dhabí zaťahuje tieň nad svojím príbuzným? Louvre zmenil 15. apríla 2013 kapitána, ktorý opustil svoju loď po...