Karthago_Tophet_2
Kartágo – Tophet, kartáginské ruiny-stély pohrebiska detí.

Podľa legendy bolo Kartágo založené v roku 813 (alebo 814) pr.n.l. kráľovnou Elissou, ktorá je však známejšia ako Didó. Mesto sa nachádzalo v dnešnom Tunisku, neďaleko od hlavného mesta Tunis. Pôvodný názov tohto starovekého centra obchodu bol Kart-Hadash (Nové mesto), na odlíšenie od blízkeho fenického mesta Utika. Gréci nazvali mesto Karchedon a od Rimanov máme pomenovanie Carthago.

Kartágo bolo pôvodne len malým prístavom fenických obchodníkov, ktorí sa plavili ďalej na západ a potrebovali sa počas cesty zastaviť na doplnenie zásob a opravu lodí. Postupne sa však význam Kartága zvýšil natoľko, že sa z neho stalo najvýznamnejšie mesto celého Stredomoria. Až do čias, keď sa objavila úplne nová veľmoc – Rím.

Po páde veľkého fenického mesta Týros (Tyre) do rúk Alexandra Veľkého v roku 332 pr.n.l. sa obyvatelia tohto mesta začali sťahovať do Kartága. Išlo predovšetkým o bohatú elitu. Pre Kartágo sa začal zlatý vek a jeho pozícia sa začala rýchlo posilňovať. Kartáginci dobyli nové územia od rôznych afrických kmeňov, zotročili veľkú časť populácie a zvyšok im musel platiť daň. Malý prístav sa tak zmenil na centrum tak námorného obchodu, ako aj poľnohospodárstva.

Kartago-Tunis
Hlavné mesto Tunis s prístavmi a ruinami Kartága

Aristokrati si vybudovali paláce a menej bohatí obyvatelia mali na tú dobu veľmi slušné ubytovanie. Kartágo sa premieňalo na ríšu a ďalej bohatlo aj vďaka obchodu s luxusnými surovinami a výrobkami, ako aj s otrokmi. Prístav mal až 220 mól a bol zdobený okrem iného cennými gréckymi sochami. Obchodné lode boli vysielané do prístavov po celom Stredozemnom mori, zatiaľ čo vojenské lode zabezpečovali ochranu proti akémukoľvek nepriateľovi. Zároveň umožnili ďalšie dobývanie nových území.

Práve rozširovanie sféry vplyvu doviedlo Kartágo do konfliktu s Rímom. Keď bol Rím slabším mestom v porovnaní s Kartágom, nepredstavoval žiadne významné nebezpečenstvo. Na základe zmlúv nemohli Rimania obchodovať s krajinami západného Stredomoria. Keď však Kartáginci ovládli Sicíliu (zatiaľ čo spolu s ňou ovládali aj Korziku, Sardíniu a ďalšie ostrovy), Rím sa podujal na nebezpečný krok. Napriek nedostatku skúseností s námorníctvom pripravili 330 lodí, pričom každá z nich mala okrem bežného vybavenia aj hákové rampy, ktoré sa dali prichytiť na kartáginskú loď. Pri správnom použití sa tak zmení námorná bitka na pozemnú. Tak sa začala Prvá Púnska vojna (264-241 p.n.l.), ktorú Kartágo spočiatku vyhrávalo. Len čo sa však Rimania naučili lepšie využívať svoju taktiku, začali vyhrávať. Kartágo bolo nútené platiť vojnové reparácie. Bolo to o to horšie, že celá Sicília pripadla Rímu.

Splácanie reparácií spôsobilo Kartágu ďalší problém. Jeho ríša sa spoliehala predovšetkým na elitných žoldnierov, ktorým museli platiť žold. To, čo pre obchodné centrum nebol problém, sa pre zoslabenú ríšu ukázalo ako úplná katastrofa. Povstanie žoldnierov trvalo štyri roky a obidva konflikty zoslabili ríšu natoľko, že prakticky bez odporu stratili Sardíniu a Korziku. Rím bol tak suverénym víťazom a Kartágo bolo zrazu len malým mestským štátom.

800px-Carthage_National_Museum_representation_of_city
Kartágo – rekonštrukcia podľa archeologických nálezov – v období púnskom. foto:wikipédia

Prišiel však ďalší obrat. Stratu kolónií sa Kartáginci snažili napraviť získaním nových území v dnešnom Španielsku. Striebro, ktoré sa tu našlo, umožnilo nielen platiť dane Rímu, ale tiež vybudovať novú armádu. Mestá v Španielsku, predovšetkým Saguntum, požiadali Rím o pomoc. Rimania však nezakročili a dali tak voľnú ruku vzdelaným a zároveň takticky geniálnym generálom, ako boli Hamilcar Barca a Hannibal. Práve Hannibal zaútočil na mesto Saguntum a pretože Rimania neprišli na pomoc, rozhodol sa dostať na územie Itálie tou najmenej očakávanou cestou – cez Alpy.

Druhá Púnska vojna (218-201 p.n.l.) znamenala hlavne pustošenie rímskeho územia Hannibalom a po niekoľkých víťazstvách, ako bola bitka pri mestečku Kanny (216 p.n.l.) bol na tom Rím tak zle, že jednotlivé mestské štáty Rímskej republiky prechádzali na stranu Hannibala. Okrem iných aj bohaté mesto Capua neďaleko Ríma.

Mapa kartágazWiki
Priebeh Púnskych vojen. Straty po prvej vojne (modrá), zisky na Pyrenejskom polostrove pred druhou vojnou (zelená) a územie po druhej vojne (fialová)

Hannibal však nemohol dobyť Rím, keď samotní Rimania zmenili taktiku a namiesto bitiek sa pokúšali ničiť jeho zásobovanie. Táto taktika sa ukázala ako mimoriadne úspešná. Rimania dobyli kartáginské územia v Španielsku a dostali sa až do Afriky, kde bol Hannibal prvý krát porazený.

Podobne ako po prvej vojne, aj teraz sa Kartágo stretlo s vysokou vojnovou daňou a znovu sa pokúsili o dobývanie nových území. Útoky na Numídijcov dopadli katastrofálne a Kartágo muselo splácať vojenskú daň za mier ešte aj im.

Rimania si uvedomili, že Kartágo buduje novú armádu a rozhodli sa s ním skoncovať. Rímsky senátor Cato Starší končil všetky svoje vystúpenia v senáte s vetou „Myslím si, že Kartágo by malo byť zničené“ (lat. Ceterum censeo Carthaginem esse delendam) . V rokoch 149-146 pr. n.l. prebehla Tretia Púnska vojna. Zaujímavosťou je, že Rimania poslali do bojov len malú časť svojej skutočnej vojenskej sily. Venovali sa totiž oveľa silnejšiemu protivníkovi. V roku 146 pr. n.l. tak padlo nielen Kartágo, ale aj Grécko.

KartágoKúpelerimske
Kartágo-ruiny rímskych kúpeľov

Po zničení Kartága bola jeho pôda prekliata a všetky budovy boli vypálené. Rímsky vojvodca Scipio Aemilianus údajne plakal pri pokyne na zničenie mesta a ľutoval tých, čo to prežili. Utika sa stala hlavným mestom rímskej provincie Afrika. Ostalo to tak do roku 39 pr. n.l., keď sa vybudovalo nové Kartágo, už ako rímske mesto Colonia lulia Concordia Carthago. Jeho pozostatky sa zachovali dodnes. Po páde Ríma sa dostalo do rúk Vandalov a neskôr Byzancie. Arabi spojili to, čo z Kartága ostalo s novým mestom Tunis.

©text Stanislav „Elvenisko“ Hoferek

©foto: wikipedia

Uložiť

Uložiť

Kartágohttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/09/800px-Carthage_National_Museum_representation_of_city.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/09/800px-Carthage_National_Museum_representation_of_city.jpgadminHistorický krúžokBlízky Východ,historickéPodľa legendy bolo Kartágo založené v roku 813 (alebo 814) pr.n.l. kráľovnou Elissou, ktorá je však známejšia ako Didó. Mesto sa nachádzalo v dnešnom Tunisku, neďaleko od hlavného mesta Tunis. Pôvodný názov tohto starovekého centra obchodu bol Kart-Hadash (Nové mesto), na odlíšenie od blízkeho fenického mesta Utika. Gréci nazvali...