Vo svojom pôsobivom a plodnom spisovateľskom živote vrhala svojské a trpké svetlo na súčasnú americkú históriu. Rasizmus, mizogýnia, chudoba, politická korupcia, zastrašovanie a tyrania hierarchií boli jej poprednými témami. Zo všetkých románopiscov píšucich teraz v angličtine je najzručnejšia vo vystihnutí zlúčenia reálnych dejov s vymyslenými. Táto fúzia sa nachádza v jej najočarujúcejšej realizácii, v jej majstrovskom kuse Blonde (2000), v ktorej dáva život Marilyn Monroe a cez ňu destiluje pútavý historický obraz života v USA v 40. a 50. rokoch 20. storočia.

Oatesová vyzerá ako spisovateľka, čo sa stále ponáhľa. Navzdory štyridsiatim publikovaným románom stále túži povedať viac. To, že sa ponáhľa uchopiť nasledovnú tému je patrné od prvých riadkov jej nového silného románu „The Sacrifice“, v ktorom Ednetta Frye, čierna matka stratenej tínedžerky putuje ulicami New Jersey „ako procesia hlasov“ žobrajúca o pomoc a informáciu. Ednetta lamentujúca „Videli ste moje dievča? Moje dieťa? Moju dcéru S´b´ĺlu – videl ju niekto? – je otváracou áriou príbehu nevyriešeného zločinu v New Yorku v roku 1988. Vo svojom doslove Oatesová hovorí, že fikcia má za úlohu dať „podobu, zakončenie a zmysel, čo je v živote nedosiahnuteľné.“ Podoba, ktorú dáva svojim knihám je ako dvojitá závitnica, točiaca sa a točiaca okolo rasizmu zapríčineného morálnou slepotou v mnohých amerických komunitách.

Práve ako v románe „Blonde“, kde sa Oatesová nebojí portrétovať násilné sexuálne scény s JFK alebo vyvolať citové zvetranie Artura Millera, takisto v tomto románe (The Sacrifice) sa nebojí obývať – s tajomnosťou spisovateľa, ktorému prináleží absolútna sila imaginácie – svet afro-americkej rodiny vo fiktívnom meste Pascayne v New Jersey zaslepenom chudobou a toxickým rozkladom.

Farba kože v Pascayne ovplyvňuje všetko. Zatiaľ čo Ednetta Frye je „tmavo-spálenej-mahagónovej farby“a príbuzná čo nachádza Sybillu – nažive ale zbitú a zviazanú v opustenej manufaktúre na potraviny, Sybilla má ľahší odtieň určitej farby pleti začo nie je vďačná Ednette. Policajná seržantka Ines Iglesias končí neúspechom vo vypočúvaní Sybilly, pretože táto jej neverí ako ľahko-sfarbenej Hispánke. Doktor, Ázijčan, svetlo sfarbený, pri zisťovaní jej zdravotného stavu nie je schopný nič zistiť kvôli Sybillinej obave z muža, ktorý vyzerá ako biely.

Neukončené vyšetrovanie je určujúce v neskončenom príbehu. Sybilla tvrdí, že bola napadnutá bielymi chlapíkmi, ktorí načarbali hanlivé heslá na jej telo. No nikoho nezatkli a nezistili. Sybilla skončí ako obeť dvoch čiernych šarlatánov, kňaza a advokáta, bratov, ktorí zacítia peniaze a publicitu a použijú Sybillu ako reklamu – čiernu Johanku z Arku. Dvojičky Mudrickovci počas tlačovej konferencie obvinia políciu – „nacisticko-rasistické svine“ – z hromadného znásilnenia, po čom nasleduje verejné zrútenie s heslom „Spravodlivosť pre Sybillu Frye“.

Pokračovanie deja je podobne stvárnené s gradovaním komplikácií, ktoré však Sybillin prípad správne neriešia a ani nevyriešia.

Oatesová sa veľmi zrejme snažila spodobniť nešťastné paradoxy a konflikty, ktoré úspešne zničia akúkoľvek snahu nájsť spravodlivosť, ku čomu prispejú práve tak bieli ako aj čierni.

Nejedná sa teda o militantnú rasovú historku ale o príbeh zo života s viacerými psychologickými rovinami, čierno-biely, práve tak, ako sú čierne aj biele postavy v románe.

Zdroj: The Guardian

preklad a komentár: redakcia Svet v preklade

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/Joyce-Carol-Oates-012.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/Joyce-Carol-Oates-012-300x300.jpgadminKultúraRecenzieVo svojom pôsobivom a plodnom spisovateľskom živote vrhala svojské a trpké svetlo na súčasnú americkú históriu. Rasizmus, mizogýnia, chudoba, politická korupcia, zastrašovanie a tyrania hierarchií boli jej poprednými témami. Zo všetkých románopiscov píšucich teraz v angličtine je najzručnejšia vo vystihnutí zlúčenia reálnych dejov s vymyslenými. Táto fúzia sa nachádza v jej najočarujúcejšej realizácii, v jej majstrovskom...