Reem spala bezpečne a pokojne vo vlastnej posteli, vo vlastnej izbe. Pocítila, že niečo hore nad ňou ju budí, bol to jej strýko, ktorý sa ju pokúšal znásilniť.

Reemin príbeh je jeden z mnohých incestných znásilňovaní, ktoré sa dejú každodenne na Strednom Východe. V dnešných časoch na Strednom Východe sú však tieto príbehy príliš citlivá vec v rámci tamojšej konzervatívnej spoločnosti a rodina, v ktorej sa incest udial, môže byť sociálne vylúčená.

Vo svetle tohto sa toto vyšetrovanie snaží zistiť znásilňovanie formou incestu v Egypte, Libanone a Jordánsku a dokumentovať zväčšujúce sa násilie v rámci týchto troch spoločností. Berie sa do úvahy, že ticho okolo týchto kriminálnych činov je všeobecné, preto zákonné, sociálne a psychologické aspekty sú vyšetrované dôverne.

„Každé slovné, fyzické alebo sexuálne nútenie jednou osobou ďalšiu osobu v tej istej rodine sa identifikuje ako incest“, vysvetľuje Ahmad Jusuf, zakladateľ Bann Centre for Social&Psychological Consultations and Training v Libanone. Jusuf hovorí, že dokonca ak sexuálny kontakt nie je dokonaný, môže byť považovaný za kriminálny incest.

O tomto však nie sú k dispozícii štatistiky, mnohí naznačujú, že je to rozširujúci sa problém v troch vyššie spomenutých štátoch.

V Jordánsku ukázala štúdia v roku 2010, že 90% žien zakúsilo domáce násilie a znásilňovanie a z nich 60% bolo vystavených incestu. Štúdiu uskutočnila Národná rada pre záležitosti rodiny a mnisterstvo sociálneho rozvoja v Jordánsku. Iný výskum ukazuje, že 54% domáceho násilia v Jordánsku sú prípady sexuálneho harašenia.

V Libanone sa ukázalo, že 54% detí bolo fyzicky obťažovaných a iných 16% detí bolo aj sexuálne obťažovaných podľa štúdie „KAFA“ z roku 2008. Viaceré súčasné projekty Libanonského ženského demokratického zhromaždenia naznačujú, že viac ako tretina obťažovaných žien bola aj sexuálne zneužitá.

Podobne, BBC a Al-Hayat píšu o prípadoch, keď 80% žien a 18% detí v Egypte zakúsilo sexuálne obťažovanie. V 35% prípadov bolo sexuálne obťažovanie voči deťom, obťažovateľ bol príbuzný dieťaťa.

Tento sumár sa zhoršuje v prípade, že osoby pochádzajú z vrstvy nezamestnaných, narkomanov a chudobných, čo sú faktory prispievajúce k incestu. Dokumentuje to štúdia Dr. Ahmeda Majdouba z roku 2003. V súčasnosti zákony v troch krajinách nie sú dostatočne adresné voči znásilneniam a incestom tak, aby s tým urobili koniec.

Jordánske aj Libanonské právo majú kapitoly, ktoré trestajú incestné znásilňovanie. Egyptské právo sa stále zmieňuje vo svojich článkoch o znásilnení, až ak sa toto ocitne pred súdom.

Články 490 a 491 libanonského trestného zákonníka hovoria, že ak je niekto, kto uskutoční incest, má byť uväznený na minimálny čas od 2 mesiacov do dvoch rokov. Ak páchateľ je opatrovník obete, viac nebude legitímny opatrovník. Incest v Libanone je však menej penalizovaný ako znásilnenia, ktoré uskutoční páchateľ , ktorý nie je príbuzným obete, a v týchto prípadoch je minimálne obdobie väzby päť rokov.

V Egypte je najviac sexuálnych deliktov klasifikovaných ako obťažovanie skôr ako znásilnenie a toto nepatrne pokutované. Je to na základe limitov článku 267 Egyptského trestného zákonníka, v ktorom „len penis vo vagíne je označený ako pohlavný styk a je klasifikovaný ako znásilnenie“, vysvetľuje Mustafa Hassan Hamdi, egyptský právnik.

Typicky, jordánske občianske právo spomína vo svojom 22. článku novorodenca ako výsledok incestného vzťahu. Práve ako v libanonskom práve, pokuta za incest nemôže prekročiť tri roky väzenia. Navyše, ak žena otehotnie z incestu a úmyselne zabije toto dieťa, je to zločin.

Libanonské právo určuje, že vyšetrovanie prípadu incestu je viac komplexné, neobmedzuje možnosť priviesť poškodenú obeť v kauze príbuzného čo spáchal incest pred súdny dvor. Toto je v Jordánsku obmedzené. Radšej sa v Libanone vyšetruje incest bez potreby formálnej žaloby príbuzného. Biele miesto v Jordánskom práve je, že obete incestu môžu byť obžalované, čo sa deje na viacerých úrovniach, vysvetľuje Dr. Hanan Al-Thaher, šéf legislatívy pri Národnej rade pre rodinné záležitosti v Jordánsku.

Kolektívne ticho

Všeobecná správa je, keď sa diskutuje o inceste v Egypte, Libanone a Jordánsku, že ľudia zostávajú ticho v prípade incestných vzťahov, čo sa môže týkať aj ich vlastných domácností alebo ich príbuzných a známych.

Štatistické výsledky hovoria, že incest sa zvyšuje, sociológovia a psychológovia potvrdzujú, že nahlásené prípady incestov sa pohybujú okolo 10% zo skutočných prípadov incestu v spoločnosti.

Tri krajiny a ich spoločnosti sa nachádzajú na konzervatívnom stupni vývoja a hovoriť o inceste vedie k stigmatizácii dotknutej rodiny. Je to aj preto, že matky mlčia o znásilneniach ich vlastných dcér.

„Je nemožné, aby matka nezistila incestný vzťah vo svojom dome a mlčanie tejto matky je tak v prospech znásilňovača“, hovorí Ahmad Jusuf.

Iný dôležitý dôvod mlčania o znásileniach je, že v mnohých týchto prípadoch má páchateľ moc a autoritu nad obeťou. Riaditeľ programu Rana Abu Sindos v Sisterhood Is Global Institution v Jordánsku hovorí, že v mnohých prípadoch tí čo páchajú incest sú zákonní zástupcovia a starajú sa o obete.

„Spoločnosť odsudzuje ženy, ktoré dovoľujú takéto sexuálne vzťahy, hlavne tie incestné“, dodáva Abu Sindos.

V prípade Reem, ako atrakcia na začiatku tejto hry bola prvá otázka jej rodičov, „čo si mala oblečené?“

Špirála ticha okolo incestu má negatívny dopad na spoločnosť a tiež na obete. Ako najhorší dôsledok sa považuje neželané tehotenstvo a pôrod novorodenca a vražda jeho matky, čo sa považuje za zločin kvôli cti.

Negatívne dôsledky na spoločnosť sú vrátane rizika, že obete sa dajú na prostitúciu, alebo sa sami stanú páchateľmi iného incestu. Dr. Hanna Abu Shabba, ktorá má titul PhD. z klinickej psychológie, pripomína prípad v Egypte, keď brat znásilnil svoju sestru a následne sestra znásilnila mladšieho brata.

Základný sociálny efekt incestu je rozpad rodiny a zrútenie vzťahov, vysvetľuje jordánsky sociológ Dr. Sabry Arbihat. To posúva rodinné vzory od lásky/ochrany k zneužitiu/ k násiliu.

Pre prípad Reem platí, že po piatich rokoch od jej sexuálneho zneužitia zakúšala nočné mory, v ktorých sa sama znásilňovala. Nočné mory pokračovali až kým konečne zašla k psychológovi.

Ahmad Jusuf hovorí, že psychoterapia pomáha obetiam incestu celkom vyzdravieť.

Cynthia Chammas, psychologička v Home of Tenderness v Bejrúte hovorí, že tvrdosť určitých prípadov spôsobuje obetiam, že celkové vyzdravenie nie je možné.

Chammas zmieňuje prípad mladej slečny, ktorá utiekla z Home of Tenderness vo veku 18 rokov potom, ako zakúsila zneužitie a znásilnenie od starého otca vo veku 4 rokov a zavrhnutie od jej rodičov. Potom, ako dievča postupne vyzdravelo, sa ospravedlnila svojmu starému otcovi a rodičom, aby jej dovolili bývať v ich dome.

„Ako táto slečna postupne ozdravela a stala sa z nej panna, keď jej znovu narástol hymen, už viac nikto neobstál pred jej požiadavkami celé desaťročia po incidente“ poznamenal Chammas.

Ako ďalej?

Ticho okolo znásilnenia je v jednej línii so senzitivitou na diskusie o sexe. Ako dodatok sú biele miesta v zákonoch vo všetkých troch krajinách, ktoré radšej ako zastavenie páchateľov získavajú práva pre obete. Dovtedy, kým sa implementuje celkom právo pre obete, počet incestov bude pokračovať vo zvyšovaní a s ním pokračujúca špirála násilia.

Toto vyšetrovanie bolo uskutočnené s podporou a vedením Medzinárodného centra žurnalistov.

Zdroj: Your Middle East

Prezentačné foto: Kristína Balážová – „Egypťania na káhirskej ulici“

Preklad: redakcia

Incest a znásilnenia na Strednom Východehttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/egypt-kika-688x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/egypt-kika-300x300.jpgadminKultúraStredný východReem spala bezpečne a pokojne vo vlastnej posteli, vo vlastnej izbe. Pocítila, že niečo hore nad ňou ju budí, bol to jej strýko, ktorý sa ju pokúšal znásilniť. Reemin príbeh je jeden z mnohých incestných znásilňovaní, ktoré sa dejú každodenne na Strednom Východe. V dnešných časoch na Strednom Východe sú však tieto príbehy...