Lesy, úroda húb, čučoriedok, malín. Húštiny liečivých bylín obrastajúcich brehy potokov a riečok, od ktorých v júli idú závany mentolovej vône z kvitnúcej mäty. Krajinka osvetlená západom slnka, ráno po daždi ešte s parou v lesných údoliach, pred západom slnka už s tmavomodrou obohou, má liečivú magickú silu.

Po dažďoch z kopcov stekajú hlboko do mäkkej prsti vyryté bystrinky čírej vody. Kolobeh vody začína v lesoch Kysuckej vrchoviny a končí v Čiernom mori. Medzi týmito dvoma bodmi naplní potreby ekosystémov, zabezpečí ich rovnováhu. Príroda Kysúc je vďaka obehu vody žírna, na bujnej zeleni sa pasú nielen kravy a ovce ale aj včely, ktoré majú svoje domovy v úľoch postavených pod stromami pri riekach v údoliach.

Info tabuľa pri vstupe na priehradný val. Všetko o CHKO Nová Bystrica.
Info-tabuľa s podrobným popisom priehrady. Jej súčasťou sú dve malé vodné elektrárne. Okolie priehradnej nádrže je chránenou krajinnou oblasťou. To však nezabraňuje komusi, aby sa tam nepílili stromy tesne za nízkym hrebeňom lesa, čo môže zmeniť vodný kolobeh v prírodnej rezervácii, ktorá má bohatú škálu rastlín a živočíchov, vrátane rýb v nádrži.

Idylický obraz Kysúc javí však známky neprimeraného exploatovania. Hrebene kopcov a široké lány pod nimi sú vyrúbané. Profil krajiny sa významne zmenil. Oholené vrcholky kopcov, ktoré ledva kryjú kulisy dvoch troch radov ihličnanov či zmiešaného porastu trčia proti oblohe a tvoria kostrbatý vyholený štrbavý profil krajiny, na ktorý sa je zle pozerať. K ľudskému faktoru sa pridáva občas príroda a pošle víchor, ktorý pováľa plytko zakorenené ihličnany.

Nad stanicou lanovky Dedovka vidno polomy na dvoch svahoch. Vyvrátené korene pňov dokazujú, že tu víchrica oholila dva nazvájom protichodne položené svahy.
Nad stanicou lanovky Dedovka vidno polomy na dvoch svahoch. Vyvrátené korene pňov dokazujú, že tu víchrica oholila dva nazvájom protichodne položené svahy.

Lyžiarske centrum Dedovka, ktoré sa stalo po revolúcii frekventovaným miestom lyžiarov a zaznamenalo nemalý rozvoj služieb turistického ruchu, je v lete 2014 počas víkendu celkom prázdne. Prečo asi? Tie dve stráne, ktoré skosil víchor minulý rok nemôžu nejako extrémne odradiť návštevníkov. Chyba bude niekde inde. Možno v zlom menežovaní. Alebo v neochote hubárov hľadať huby v rozrytom teréne? Pozorovala som aj na tomto mieste snahy rúbať les, všade po stredisku sa povaľujú kmene stromov pripravené na odvoz. Možno pochádzajú z polomu. No ako vysvetliť plešiny v porastoch a vedľa nich kmene stromov na kraji lesa pripravené na odvoz? Takto sa teda nebuduje cestovný ruch. Atmosféra rezignácie a úpadku ma tu celkom zaskočila. V nedeľu sa tu vyskytovalo cirka dvadsať osôb vrátane personálu, čo považujem za úspech v porovnaní s ostatnými miestami.

Doplnková lyžiarska zjazdovka Laliky je ešte o poznanie zanedbanejšia ako Dedovka. Žiadni turisti, žiadne služby a žiadne turistické atrakcie. Len prázdny horský hotel a nepracujúca lanovka spolu so zanedbaným neupraveným okolím a spílenými kmeňmi dovršujú obraz úpadku.

Lanovkana Dedovke. Rekreačné stredisko vyprázdnené napriek širokej ponuke letných športov a atrakcií. Prenájom štvokoliek, boby, sedačková lanovka, trampolíny, lezecká stena, zjazd na bycikli, lukostreľba, detský lanový park, to všetko je v ponuke. Stredisko je však počas prázdnin prázdne.
Lanovkana Dedovke. Rekreačné stredisko vyprázdnené napriek širokej ponuke letných športov a atrakcií. Prenájom štvokoliek, boby, sedačková lanovka, trampolíny, lezecká stena, zjazd na bycikli, lukostreľba, detský lanový park, to všetko je v ponuke. Stredisko je však počas prázdnin prázdne. Pri pohľado dopredu rovno vidno vypílený les na kopci.

Je nutné zdôrazniť, že vytínanie lesov na hrebeňoch pohoria režíruje podnik Štátne lesy. Známa Vychylovka, ktorej dolina vedie k priesmyku tvoriacemu hraničný prechod na poľskej hranici, je postihnutá ťažením dreva natoľko, že sa štátu podarilo zlikvidovať v priebehu dvoch rokov kompletne celý turistický ruch v tejto oblasti. Lesné chodníčky, značené turistické trasy cez lesy a poľné a lúčne cesty sú zdevastované lesníckou ťažobnou technikou. Rozsiahle poruby neposkytujú turistom príjemný pohľad ani zážitok z pobytu v prírode a v rozrýpanej pôde ešte existujúceho lesa nerastú huby. Cez júlovú sobotu v roku 2014 za krásneho počasia sa v tejto zmenenej situácii stala dolina naskrze opustenou. V tomto tichom mieste sme našli sedieť znechuteného majiteľa vo svojej prázdnej krčme za stolom a boli sme radi, že mal k dispozícii jeden druh vareného jedla. Inak, bolo chutné.

Vychylovka
Vychylovka. Táto dolina vedie k priesmyku s hraničným priechodom do Poľska. Tu sa nachádza usadlosť nazvaná Na konci sveta. No nie dosť na konci sveta, dosiahli sem aj tak píly pilčíkov najatých Štátnymi lesmi. Sme na tom tak zle, že štátny rozpočet nevyhnutne potrebuje peniaze za drevo?

Ničenie lesného ekosystému ťažobnou technikou je však možné vidieť aj inde, napríklad v okolí vodného diela Nová Bystrica. Vodná nádrž z priehradou a malými elektrárňami je zásobárňou pitnej vody pre oblasť celých Kysúc. V jej okolí zatiaľ ešte prosperuje rastlinný a živočíšny ekosystém, no už sa v ňom sem-tam nachádzajú poruby a do hĺbky rozryté miesta lesnými traktormi. Je to povážlivé, lebo voda, ktorá sa zbiera z okolitých lesov a plní zásobáreň pitnej vody, existuje vďaka drobnému rastlinstvu a lesnému porastu. Nie vďaka traktorom a vlečkám naloženým kmeňmi ani vďaka mastným kontám ťažiarov. Kvôli tejto priehrade boli zlikvidované dediny, presťahovaní roľníci, ktorí na mieste terajšej nádrže gazdovali stovky rokov. Priehrada poskytuje okrem pitnej vody aj istotu, že dediny pod priehradou pozdĺž vodných tokov majú regulované brehy a nebývajú zaplavované. Okolie nádrže je hubársky raj a miesto výskytu vzácnych liečivých bylín. Okolie nádrže je zároveň aj chránenou krajinnou oblasťou (CHKO), no je tu tendencia ťažiť drevo vyššie na hrebeňoch a pod nimi, čo sa javí byť ako kompromis zhovievavý, ale nič neriešiaci. Vysušovanie na miestach širokoplošných porubov a následné zosuvy lesnej prsti v tejto lokalite by mohli zaviniť poškodenie ekosystému.

Na priehrade vodnej nádrže s rezervoárom pitnej vody Nová Bystrica, pohľad na vypílený les na kopci naproti.
Na priehrade vodnej nádrže s rezervoárom pitnej vody Nová Bystrica, pohľad na vypílený les na kopci naproti.

Koľko lesnej zeminy sa presúva z kopcov kvôli dažďom do riek indikuje aj farba vôd v riečkach, napríklad rieky Bystrica, ktoré sú po silných vodných zrážkach hnedé od zmytej pôdy. Farebný odtieň vody je závislý od množstva zeminy a za posledných desať rokov značne zhnedol z béžovej na farbu hnoja. Jeho tmavohnedá farba už nemôže byť tmavšia.

Jazierko na Vychylovke podažďoch
Jazierko na Vychylovke po dažďoch. Voda je hnedá od zmytej zeminy.

 

 

 

 

 

 

 

 

©text a foto Ľudmila Balážová-Marešová

súvisiaci článok: http://svetvpreklade.sk/kysuce-rekultivacia-vyrubov/

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/08/Chránené-574x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/08/Chránené-300x300.jpgadminPolitikaSlovenskoPrírodaLesy, úroda húb, čučoriedok, malín. Húštiny liečivých bylín obrastajúcich brehy potokov a riečok, od ktorých v júli idú závany mentolovej vône z kvitnúcej mäty. Krajinka osvetlená západom slnka, ráno po daždi ešte s parou v lesných údoliach, pred západom slnka už s tmavomodrou obohou, má liečivú magickú silu. Po dažďoch z kopcov stekajú hlboko do mäkkej prsti...