Nový 14. diel seriálu Idoly a omyly

Pius XII.Povojnové generácie bývalého ČSSR dôverne poznajú proticirkevnú propagandu, ktorá bola súčasťou ideologickej prevýchovy smerom ku komunistickým ideálom. Deti sa v ôsmych a deviatych triedach základných škôl dozvedali, ako katolícka cirkev kolaborovala s nacizmom.

Uholným kameňom všetkých antiklerikálnych argumentov bola činnosť pápeža Pia XII. Dlho sa neohrial na tróne sv. Petra, po jeho intronizovaní 2. 3. 1939, v septembri začala druhá svetová vojna prepadom Poľska. Pius XII. sa teda ocitol v úrade v najťažšom období, kedy bol už Vatikánsky štát zbavený svojich výsad, bol uzavretý Ríšsky konkordát s Nemeckom a fašizmus už naplno ovládal Taliansku republiku. To všetko spolu so svetovou vojnou vyťažilo schopnosti nového pápeža vrchovato.

Pius XII. po intronizovnaní dramaticky zmenil dovtedajšiu politiku Vatikánu voči nacistickému Nemecku. Prestal robiť priamočiaru diplomaciu ako bola v období Pia XI. a začal hrať dvojitú hru, v ktorej zohrávala dôležitý part zákulisná tajná diplomacia navonok pôsobiaca v rozpore s oficiálnym obrazom politických postojov Vatikánu.

Niekoľko výhrad vtedajšej európskej verejnosti voči jeho činom možno zhrnúť do zopár bodov:

– Pius XII. sa nikdy verejne nevyslovoval o Tretej ríši, ani odsudzujúco ale ani pozitívne. Výnimku tvorilo odsúdenie eutanázie chorých a starých ľudí v nacistickom Nemecku, ktoré vyslovil vo vysielaní rádia Vatikán.

– Od roku 1941 Vatikán verejne nekritizoval boľševizmus. Toto bolo zapríčinené tlakom Spojencov, medzi ktorých patril už ZSSR.

– Nekritizoval spojenecké kobercové bombardovanie civilov.

– Jeho skrytý prožidovský postoj bol pod paľbou kritiky Spojencov. Podľa nich nedostatočne odsudzoval Nemecko a jeho holokaust židov.

– Nezáležalo mu na židovskom a slovanskom obyvateľstve.

– Ešte ako kardinál, ktorý zaranžoval konkordát medzi Nemeckom a Svätou stolicou, urobil podstatný ústupok a sľúbil nepodporiť nemeckú katolícku stranu Zentrum. Ako odpoveď na výčitku britskej diplomatky Kirkpatrickovej uviedol, že mal počas vyjednávaní priloženú pištoľ k hlave v podobe ohrozených nemeckých katolíkov. Mal na výber, buď dohodu priaznivú Hitlerovi alebo elimináciou katolíckej cirkvi v Nemecku.

Zdanlivú neutralitu, ktorú zachovával voči obom bojujúcim zoskupeniam, si Pius XII. kompenzoval intenzívnou zákulisnou činnosťou, ktorá by mohla byť posudzovaná rôznymi subjektmi rozlične. No jeho tajná politika bola všetko len nie pronacistická a o nečinnosti sa nedalo hovoriť.

Vatikánska tajná diplomacia odovzdávala informácie Spojencom, napríklad:

– varovali krajiny Beneluxu týždeň pred inváziou Nemecka, že sa stane,

– varovali Britov pred nemeckým nápadom zamínovať more medzi Holandskom a Britániou

– Vatikán tiež sprostredkoval tajnú komunikáciu medzi Britániou (Chamberlain a Halifax) a nemeckým hnutím odporu vysokých dôstojníkov z okolia generála Franza Haldera a Hansa Ostera. Títo oficieri sa neskôr zúčastnili operácie Valkýra.

Je pravdou, že vatikánska politika v období vojny sa javí byť málo čierno-biela, málo kritická a málo nápomocná napadnutým štátom.

Nové zistenia z dokumentácie v archívoch však čakajú na spracovanie. Menovite z archívnych zbierok ministerstva obrany Veľkej Británie ale aj Vatikánu samotného a z archívov stalinského štátu.

Osobitnou kapitolkou boli vatikánskej financie, ktorých toky boli veľmi presne kontrolované rozviedkou Veľkej Británie a tieto poznatky boli zadokumentované. Vatikán finančne podporoval výrazne záujmy Británie a Spojencov. Obraz cash-flowu jasne napovedá, že Vatikán nebol na strane Osi a reálne sa teda vzorne zúčastnil ekonomického embarga proti Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku a San Marinu. Vatikánske finančné investície tiež výrazne podržali britský vojnový priemysel.

Vatikán cez svoje kanály s diplomatickou imunitou posielal potraviny a peniaze pre odbojové skupiny a cez tie isté kanály mohli zase Spojenci posielať financie svojmu personálu na okupovanom území, ktorý našiel útočisko na pôdach ambasád alebo tvoril partizánske oddiely.

Príkladom tejto aktivity je zachraňovanie 4000 britských vojnových zajatcov, ktorí našli azyl vo Vatikáne a jeho nehnuteľnostiach roztrúsených v Ríme.

Na území Vatikánu tiež sídlilo veliteľstvo talianskeho odboja v roku 1943, ktorému Vatikán takisto sprostredkoval prevody peňazí z Británie. Vatikán posielal potraviny do Grécka a okupovaného Rímu, čo dostával od Španielska, Portugalska a Argentíny. Celá táto pomoc sa diala cez kanály, ktoré mali diplomatickú imunitu a boli ako jediné schopné prechádzať ako nemeckou pozemnou blokádou tak britskou námornou blokádou.

Prečítaním týchto faktov sa nám vytvára celkom iný obraz Vatikánu v druhej svetovej a s ním samozrejme obraz pápeža, ktorý v ňom ťahal za nitky moci.

Pius XII. sa zo slabého pápeža mení v silnú osobnosť, ktorá ochraňuje životy, z dvojtvárneho politika na človeka, ktorý hrá politické šachy so smrťou a holokaustom.

Zdroje: Historická revue 12/2013, článok Pápežstvo a tretia ríša, strany 55-61.

Text: Ľudmila Balážová-Marešová

foto: wikipédia

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/PIUSXII1-325x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/PIUSXII1-300x300.jpgadminHistorický krúžokseriál Idoly a omyly IINový 14. diel seriálu Idoly a omyly Povojnové generácie bývalého ČSSR dôverne poznajú proticirkevnú propagandu, ktorá bola súčasťou ideologickej prevýchovy smerom ku komunistickým ideálom. Deti sa v ôsmych a deviatych triedach základných škôl dozvedali, ako katolícka cirkev kolaborovala s nacizmom. Uholným kameňom všetkých antiklerikálnych argumentov bola činnosť pápeža Pia XII. Dlho sa neohrial na tróne...