V rámci môjho dlhotrvajúceho projektu „Idoly a omyly“  uvažujem nad kontroverzným pôsobením generála francúzskej armády Milana Rastislava Štefánika pri zostavovaní a činnosti Československej légie na území Ruskej monarchie a neskôr boľševického Ruska.

Prešla som veľa prameňov. Od českých až po ruské. České zdroje napospol prezentujú čsl. légie v Rusku ako štátotvorný element, ktorý sa svojou krvou zaslúžil o vznik prvej ČSR.

tom, ako sa tam v skutočnosti správali, ako lúpili, vraždili, tlačili falošné bankovky a drancovali skromné ekonomické zdroje všade pozdĺž Transsibírskej magistrály nebudem ale písať podrobne… Skôr ma zaujalo podozrenie, ktoré sa snažia niektorí znalci histórie vrhnúť na uctievanú postavu slovenskej minulosti akou nepochybne Milan Rastislav Štefánik je.

Je nepochybné, že Štefánik sa veľmi angažoval pri zostavovaní čsl. légií na území Ruska a veľmi sa staral o ich politicko-ideologické zameranie. Legionári mali jednoznačne zahájiť boj proti boľševizmu a bojovať v bielogvardejskom zoskupení bojových síl v súčinnosti s admirálom Kolčakom. Tak sa zo začiatku aj dialo. Bitka pri Zborove, kde sa stretli proti sebe rakúsko-uhorské a cárske ruské vojská, ukázala dobré bojové schopnosti Čechov, čo sa neskôr stalo súčasťou bojovej hrdosti čsl. armády.  

Citát: Anton Hrnko: Chlapci od Zborova

Kerenského ofenzíva začala 1. júna 1917 a už na druhý deň bola do bojov nasadená i prvá česko-slovenská strelecká brigáda so svojimi troma plukmi (Mistr Jan Hus, Ján Žižka z Trocnova a Jiří z Poděbrad; cca. 3800 mužov) pod velením ruského plukovníka V. P. Trojanova. Do boja boli jednotlivé pluky nasadzované postupne od skorých ranných hodín a postupne sa im podarilo prelomiť prvú, druhú i tretiu líniu rakúsko-uhorskej armády, ktoré bránili zväčša české pluky z južných Čiech. Operačný úspech česko-slovenskej brigády nebol ruským velením využitý. Napriek tomu, že počas útoku brigády došlo k celkovému prelomeniu rakúsko-uhorských obranných línií a jej príslušníci sa dostali až do hĺbky 5 km za líniu frontu, ruskí velitelia neboli schopní tento taktický úspech pretaviť do získania prevahy na fronte. Boľševickou propagandou podlomená morálka ruských jednotiek zlyhala na celej čiare. Operačný úspech česko-slovenských légií tak nič nezmenil na celkovom vojenskom neúspechu Ruska. V ďalších mesiacoch sa museli čsl. legionári húževnato brániť nemeckým a rakúsko-uhorským útokom pri krytí ústupu ruských vojsk.

Koniec citátu.

Neskôr sa čsl. legionári zamerali na iné. V Kazani im padol do rúk zlatý poklad Ruskej monarchie v celkovej hodnote 507 ton a 144 kg čistého zlata. Prečo sa táto orientácia zverencov Francúza generála Janina prudko zmenila, je známe. Dostali priame rozkazy od Beneša a Masaryka. 

Ďalší citát o osude cárskeho pokladu:

Následne dňa 2.2.1920 sa čsl. légie zmocnili celého vlaku s ruským zlatým pokladom. Potom vydali admirála Kolčaka do rúk červenoarmejcom, zrejme so súhlasom a vedomím Masaryka a ako výmenu žiadali jednu tretinu zlata z ruského pokladu. Niektorí historici tvrdia, že v pražskom archíve je tajný dokument o odovzdaní 18 vagónov s ruskými cennosťami do rúk legionárov.Koniec citátu.

 

Skon  generála Štefánika avšak spadá do roku 1919, na nedeľu 4.5. 1919. Lietadlo s ním havarovalo, ale Štefánik ešte chvíľu žil. Jeho osobný udavač, konzul  Ján Šeba ho na palube jeho posledného letu už nesprevádzal…

 

Dňa 16.8.1918 vydal Beneš príkaz vedeniu čsl. légií, francúzskemu gen. Janinovi, aby tento poklad „vyviezli“ z banky v  Kazani cez Samaru do Ufy.  To, že sa pri tom nezaobišli bez bojového nasadenia je asi jasné. Prezident Woodrow Wilson dal zablokovať všetky prístavy na západnom pobreží USA aby lode s ulúpeným zlatom a čsl. legionármi tam nemohli pristáť. Celkovo vyplávalo z Vladivostoku a čínskych prístavov 90 lodí s nákladom ľudí, tovaru a 18 ton zlata.

 

Teda, touto budúcou lúpežou sa zrejme mal zaoberať Štefánik pri svojej tretej ceste v roku 1919 do Ruska…avšak opak je pravdou. Na mieste zisťuje pravdu a vyhráža sa akýmsi „riešením po návrate légií domov“… je jasné,  že sklamaný vlastenec a čestný generál  nemal už viac dôvod byť hrdý na to, čo urobil, no vinu zato mu  nie je možné prisúdiť. Príkazy išli cez vedenie nového československého štátu,  Štefánik v ňom zrejme nemal miesto…

Porovnanie dátumov jasne nasvedčuje, že obviňovanie Štefánika z lúpeže cárskeho zlata nestojí na logickom základe. Červená stužka Čestnej légie od Francúzskeho štátu mu môže zostať primaľovaná na jeho uniforme. Žiaden rachot pri páde idolu z piedestálu nepočujem.

©text Ľudmila Balážová-Marešová

Súviasiace linky: trailery k filmu Admirál Kolčak    

                  Dokumentárny film o čsl.légii       

                  Anabáze, Okolnosti zrodu ČSR

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/STEFANIK-634x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/STEFANIK-300x300.jpgadminHistorický krúžokseriál Idoly a omyly IIV rámci môjho dlhotrvajúceho projektu 'Idoly a omyly'  uvažujem nad kontroverzným pôsobením generála francúzskej armády Milana Rastislava Štefánika pri zostavovaní a činnosti Československej légie na území Ruskej monarchie a neskôr boľševického Ruska. Prešla som veľa prameňov. Od českých až po ruské. České zdroje napospol prezentujú čsl. légie v Rusku ako štátotvorný element, ktorý sa svojou...