9.časť

Je Štefan I. opovrhnutiahodná postava našich dejín? A je vôbec súčasťou slovenských dejín? Posúďte sami z priloženého textu.

Kráľ Štefan I. Uhorský /980?-1038/

Dlhšie som sa chystala na menšiu esej o Štefanovi I., keďže téma je to výživná hlavne pre bojovníkov za trianonský revanš a ich slovenských odporcov.

V každom prípade, postava samotného Štefana I. je zaujímavá z historického hľadiska i ľudského. Bol to muž, ktorý urobil brilantnú kariéru. Takú, o akej sa mohlo snívať iba niekoľkým vojvodcom a či náčelníkom kmeňov zúčastňujúcim sa posledného sťahovania národov z Ázie do Európy. Boli to ľudia, ktorí odštartovali nové európske dejiny po páde rímskeho impéria. V prípade Štefana I. následky tohoto nového dealu mali trvať pre Arpádovcov ďalších 300 rokov.

 Sám Štefan I., ktorého takto pokrstil pápež Silvester II. sa volal občianskym-kmeňovým staromaďarským menom Vajk. Napodiv, v Štefanovom prípade neplatí poučka, že matka je vždy istá na rozdiel od otca. Niektoré zdroje uvádzajú ako jeho matku dcéru sedmohradského kniežaťa Ďulu I. Saroltu zvanú Beleknegina /znie to tak slovansky,že?/, iné zas poľskú kňažnú Adelaidu. V každom prípade, otec je istý. Bol ním Gejza I. knieža nitriansky.

 Vajk začal svoj mocenský postup na prestole slavianskom, na stolci nitrianskeho kniežaťa, ako vládca Zadunajska a knieža Sedmohradska. Zdedené léna však všetky stopercentne mocensky neovládal. Hlavne nitrianske kniežatstvo bolo vratké. Jeho kniežací stolec bol pofŕkaný krvou jeho strýka Michala odstráneného otcom Gejzom. Toto sa udialo v roku 955 a umožnilo   závratnú Vajkovu kariéru.

 V roku 996 /podľa iných prameňov od r. 994 až 1010/ sa oženil s desaťročnou Gizelou, dcérou bavorského vojvodu Henricha II., ktorá mu dala venom územia okolo Bratislavy, Soprone a Steinamagenu. Týmto sa stal z Vajka vladár na úrovni kráľa aj fakticky, lebo de jure ním bol od svojho potvrdenia kráľovským uhorským snemom zvolaným v roku 995 Gejzom I. Svoju moc si upevnil krstom v roku 996 kedy prestúpil na kresťanstvo. Bola to misijná akcia pražského biskupa Vojtecha a Uhri spolu s predtým už pokresťančenými Slovienmi sa tak dostali pod vplyv západnej latinskej liturgie.

Ako vidno, Vajk bol človek, ktorý konal rýchlo a efektívne. Jeho moc bola už v roku 998 natoľko upevnená i vďaka veľkomoravským rodom Hunt a Poznan, s ktorými sa spriatelil v Nitre, že dokázal poraziť vzbúrené pohanské knieža starých Maďarov Koppáňa. Kopáň bol potomkom vedľajšej vetvy Arpádovcov a zrejme mal veľký vplyv v Zadunajsku, pretože i ostatné zadunajské kniežatá Uhrov sa k nemu pridali. Vajk zvíťazil s výraznou pomocou slovienskych vladykov a Bavorov, s koktejlom viacerých ázijských národov, ktoré boli súčasťou arpádovskej dobyvateľskej hordy. Zmes divokých Varjagov, Kabardíncov a Mongolov pomáhala pokresťančovať tvrdohlavých Koppáňovcov.

So strýkom Kopáňom si to vybavil po staromaďarsky. Dal ho rozštvrtiť a jeho ostatky na výstrahu poroznášať na štyri strany. Posledného obšťastnil nejakým Koppáňovým údom vojvodu Ďulu /brata Gejzu I./ v Sedmohradsku. Veď aj s ním si to neskôr vybavil… Tento spôsob likvidácie nepriateľa bol pre pohanských starých Maďarov zvlášť povážlivý. Verili totiž, že nepochované ostatky súkmeňovcov zavinia, že ich duše nebudú mať na onom svete pokoj a budú škodiť živým… Takýmto spôsobom ich zrejme Štefan-Vajk chcel postrašiť a vohnať do kresťanského košiara.

 Po tejto nepríjemnej práci vraždenia blízkych aj vzdialených príbuzných sa z Vajka stal skutočný mocnár už nie malej ríše. Aby si legalizoval svoje razantné vojenské a politické kroky, poslal vyjednávača v osobe benediktína Astrika k pápežovi Silvestrovi II. Astrik bol členom družiny biskupa Vojtecha, neskoršieho sv.Vojtecha so sídlom v Ostrihome.

Astrik aj skutočne priniesol Vajkovi apoštolské požehnanie a kráľovskú korunu. Roku 1000 alebo 1001 sa ňou i dal korunovať.

Ako správny kráľ najprv delil, potom vládol. Previedol cirkevnú reorganizáciu a ustanovil podobnú štátnu správu ako mala Veľká Morava. V celom Uhorsku zriadil desať cirkevných lén. Osem biskupstiev a dve arcibiskupstvá. Ostrihomské arcibiskupstvo svojou rozlohou kopírovalo územie bývalého Pribinovho kniežatstva. Bol to základný kameň ríše. Arcibiskupstvo potvrdilo význam a povýšilo celú krajinu na kráľovstvo.

V jeho ríši ešte fungovalo otrokárstvo, avšak kresťanskí biskupi a kniežatá bránili predaju kresťanských otrokov barbarom. Druh vojenskej kmeňovej demokracie sa zmenil zásahom Gejzovým a neskôr Štefanovým na systém ranofeudálny, kde boli dôležitými riadiacimi zložkami lénni páni a dvorania kráľa.

Hľa, máme pred sebou príbeh úspechu aký sa príliš často nevyskytne v histórii. Počas jedného života sa z neveľkého údelného kniežaťa stal pápežom pomazaný kráľ, ktorý premenil ázijských nomádov na kresťanov, ukrojil si tie najúrodnejšie časti Karpatskej kotliny pre seba, pričom použil veľmi zaujímavý kariérny postup.

Najprv boj, likvidácia príbuzných, vyhlásenie za uhorského kráľa, územný zisk sobášom, získanie zásluh a priazne pápeža a okolitých monarchov, nakoniec posmrtná glorifikácia a titul svätý… Je to naozaj skvelý príklad kariéry panovníka.

Mali by sme sa zamyslieť nad Štefanom, ktorý bol taký prístupný a priaznivo naklonený rôznym národom. V tých časoch boli zrejme ešte Slovieni spokojní s týmto stavom vecí, mali svoje léna, svoj vplyv na dvore. Avšak na dlho prehrali boj o miesto na slnku písanej histórie. Slovieni na svojom území stratilu elitu národa. Postupne sa z nich stávalo telo bez hlavy. Starí Maďari obohatení o ich gény, a nielen o tie, vyhrali stret dvoch civilizačných vĺn.

 Tento stret obsahuje naozaj obrovský vklad energie a vykonanej práce. Počas vládnutia dvoch panovníkov dokázali zmeniť náboženstvo, riadiacu štruktúru, životný štýl a kultúru, podstatne zväčšiť územie a zaradiť sa medzi štáty Európy ako ich neprehliadnuteľný sused. 

Vyhrala tá energickejšia a dravejšia, nepochybne bezohľadnejšia prírodná sila ázijských stepí skombinovaná s európskou kultúrou a poznaním. Preto sa nehnevajme na Vajka-Štefana a nehádžme vajcia na jeho pomník. Vezmime si z neho príklad./okrem štvrtenia údov/. Lebo tak cieľavedome a energicky, politicky účinne a dynasticky efektívne konal len máloktorý vyvolenec histórie.

©text Ľudmila Balážová-Marešová

 

 

adminHistorický krúžokseriál Idoly a omyly II9.časť Je Štefan I. opovrhnutiahodná postava našich dejín? A je vôbec súčasťou slovenských dejín? Posúďte sami z priloženého textu. Kráľ Štefan I. Uhorský /980?-1038/ Dlhšie som sa chystala na menšiu esej o Štefanovi I., keďže téma je to výživná hlavne pre bojovníkov za trianonský revanš a ich slovenských odporcov. V každom prípade, postava samotného Štefana I....