Archives for Anglofónne štáty

Anglofónne štáty

Predpovede Paula Johnsona na 1. polovicu 21. storočia

Paul Johnson, konzervatívny katolícky historik a novinár, sa pokúsil skonštruovať víziu blízkej budúcnosti. Zaoberá sa v nej vojnami, peniazmi a imigrantmi. Myslí si, že tretia svetová vojna nebude, lebo sýrsky konfikt nemá potenciál valiacej sa snehovej gule. Sýria je zničená len kvôli záujmu Saudov a Iránu. Ďalej už nechce rozmýšľať, lebo by musel pripustiť, že pôsobenie Saudov nezačalo na základe svojvoľného či samostatného rozhodnutia. Je jasné, že Obamova administratíva nastúpila cestu demilitarizácie americkej politiky. No vojny sa dnes už nevedú apriori kvôli náboženstvu (pozri šiiti kontra sunniti), ale kvôli peniazom a rope. Najbližšie vojnové akcie očakáva až o dvadsať rokov, keď sa vyprofiluje India ako IT-veľmoc a bude súperiť s Čínou. V polovici 21. storočia sa majú stať tieto dve krajiny superveľmocami. Jedna z nich bude demokratická a druhá bude prežívať v totalitnej pasci. Ktorá to má byť, nie je ťažké uhádnuť. Čína. Johnson si vybral ešte jednu dvojicu veľmocí, ktoré sa budú vyvíjať na princípe vzájomného súperenia. Rusko a USA. Nová americká (Trumpova?) vláda má zlepšiť status USA vo svete,  ktorý sa zosunul do nižšej kategórie počas Obamovej vlády. Podľa Johnsona zavinila práve slabá práca prezidenta globálne posilnenie renomé  Putinovej vlády. Táto situácia historika Johnsona zvlášť znepokojuje. Iným dôležitým javom podľa neho má byť populačný nárast v Afrike a Ázii, kde je už…
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Trump menoval „priateľa Rusov“ do kresla ministra zahraničia

Trump menoval  hlavu Exxon Mobilu do čela americkej diplomacie Graf prepojení najväčších ropných spoločností v USA. Obrázok: Wikimedia Commons Rex Tillerson prichádza. Je potvrdený do pozície ministra zahraničia USA ako budúce číslo jeden v zahraničnej diplomacii Spojených štátov. Minister zahraničia vo vláde Donalda Trumpa bude veľký šéf, ktorý patrí do sféry elít. Rex Tillerson je totiž hlavou ropného koncernu ExxonMobil. „Neviem si predstaviť nikoho lepšie pripraveného a tiež oddaného pre službu na ministerstve zahraničia v tomto osudovom momente našej histórie“, potvrdil zvolený prezident USA v jednej citácii v komuniké. Tillerson bol v politickom zákulisí novej politickej vlny považovaný za najväčšieho favorita na tento post, o čom referovali najväčšie americké médiá. Teraz je to oficiálne. Donald Trump bude musieť zreformovať celkom svoju administratívu. Ľudia do nej sú však vyberaní na základe svojej lojality voči novému prezidentovi  viac, než na základe svojej kompetencie, vyjadril sa článok v Les Échos. Tillerson je známy udržiavaním vzťahu s prezidentom Putinom, čo predznamenáva charakter budúcich vzťahov a orientovania sa diplomacie USA. Toto menovanie zároveň symbolicky naznačuje, že aktivity v ropnom a plynárenskom biznise pôjdu tak, ako si to predstavuje riadiaca hlava ExxonMobil, ktorý má svoje obchody vo viac ako 50 krajinách. Táto firma uzavrela pred niekoľkými týždňami zmluvu s Rosnefťom. Tillerson bol v roku 2012 vyznamenaný samotným Putinom Radom Priateľstva. Nominácia Tillersona zároveň výrazne poznačí vzťahy s krajinami Zálivu a severoafrickými arabskými…
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Ako začína a končí terorista: konvertita a drogový díler proti terorizmu

Táto „storka“  je zaujímavá ani nie tak kvôli teroristickým aktom ako skôr kvôli zvláštnemu vývoju  a príbehu, ktorý sa Stredoeurópanovi môže zdať extrémny už svojou podstatou. A tým aj málo dôveryhodný. Príbeh je o verbovačovi pre al-Kajdu, ktorý sa narodil v USA a urobil tam a priori kariéru ako drogový díler. A skončil ako mysliteľ na univerzite Georga Washingtona v antiteroristickom think-tanku. Volá sa pôvodne Jesse Curtis Morton a má 37 rokov. Narodil sa v USA a mal ťažké detstvo, lebo ho údajne bila jeho matka a v škole nebol úspešný. Jesse Curtis Morton, rodák z Pennsylvánie, bol v 21 rokoch už drogovým dílerom. Jeho prvé stretnutie s islamom sa uskutočnilo v roku 1999 a odvtedy sa začal učiť arabsky. Keď ho dali do väzenia za obchod s drogami v Richmonde vo Virgínii, veľmi rýchlo sa tam ocitol v bunke jedného islamského exrémistu, ktorý bol aj jeho prvým imámom.  Jesse Morton tu konvertoval na islam a zmenil si meno na Jounus Abdullah Muhammad. Neskôr to opísal ako situáciu, keď sa človek ocitne v bruchu beštie. Jeho učiteľ mu sprostredkoval deštrukčné učenie z určitých častí Koránu a Jesse-Abdullah si umiestnil čiernu vlajku Islamského štátu v cele ešte v epoche Afganskej vojny a nie v období iracko-sýrskom. Keď vychádzal z väzenia v roku 2007 po štyroch rokoch pokračoval ako islamský extrémista v ďalšej kariére tým, že si vytvoril vlastnú islamistickú bunku „Revolution Muslim“. Každý deň sa objavoval pred mešitami v New Yorku a zúčastňoval sa na…
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Browniáda: Molotovove koktejly vo Fergusone

Po relatívne pokojnom týždni sa ulice mesta Ferguson v Missouri stali znovu divadlom násilia. V nedeľu večer 18. augusta sa medzi manifestujúcimi, ktorí odmietajú evakuáciu a políciou strhli nepokoje. Hnev občanov tohto predmestia Saint Louis neopadol ani po týždni pokoja, potom ako zomrel Michael Brown, osemnásťročný černoch zabitý sériou guliek z policajnej zbrane. Tvárou v tvár tiesnivej a riskantnej situácii v rámci bezpečnosti sa guvernér štátu Missouri Jay Nixon rozhodol poslať do ulíc národnú gardu. Táto federálna vojenská rezervná sila býva mobilizovaná Štátmi len vo výnimočných podmienkach. Kvôli udržaniu poriadku by mohli nastať ďalšie opatrenia, ako reštrikcie v doprave a uzávery verejných ciest. Aby legalizovali ozbrojenú odpoveď polície v priebehu tejto noci, zodpovední velitelia poriadkových síl vytvorili „bojový stav“, „stav hádzania Molotovových koktejlov na policajtov“ a barikád vytvorených v uliciach. Nahlásili najmenej dvoch zranených a osem zatknutých manifestantov. Krycia paľba bola potvrdená druhú noc medzi polnocou a  hod ráno (alebo medzi a 12,00 na obed v Paríži). “Odprac sa odtiaľto, alebo jednu schytáš!” Po mierových manifestáciách na konci nedele sa situácia v noci pokazila. Spomedzi osôb, ktoré odmietli opustiť miesta, tak ako to vyžadovala polícia, boli mladí ľudia, ktorí mávali nápismi oznamujúcimi policajné násilnosti. Mnohí zdvíhali ruky do vzduchu na znamenie, že sa vzdávajú, zatiaľčo iní hádzali bomby so slzným plynom. zdroj: Le Monde a foto Alex Wroblewski @alexwroblewski ©preklad Ľudmila Balážová-Marešová
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Smrť a cenzúra

Michael Brown (18) bol farebný mladistvý, ktorý sa v americkom mestečku Ferguson v štáte Missouri (okolie Saint Louis) ocitol tvárou v tvár policajtovi. Ten ho zo vzdialenosti asi desať metrov „sundal“ svojou služobnou pištoľou, zatiaľčo sa jeho terč so zdvihnutými rukami snažil neverbálne vyjadriť svoj mierumilovný postoj. Tento incident nezostal bez odozvy obyvateľov. Strhli sa protesty, mierové a pokojné. V podstate povstalo všetko farebné osídlenie Fergusonu, ktoré pokojne protestovalo vo výbuchoch granátov so slzným plynom. Protest trval niekoľko dní, no spravodajstvo o ňom bolo blokované. Od 9. augusta 2014 o bolo verejnosti upierané spravodajské informovanie asi tri dni, správy boli cenzurované. Čo sa stalo, ľudia zistili na sociálnej sieti tumblr., kde sa vyjadrovali o udalosti korunní svedkovia, dvaja Brownovi priatelia a ďalší. Séria fotografií z protestov v New York Times Opis udalostí polície a svedkov sa líši v zásadných faktoch. som sa dozvedela oficiálnu americkú verziu na webe Le Monde a dnes aj konfrontáciu s verziou očitých svedkov, ktorí videli, ako policajt skolil neozbrojeného mladého černocha, ktorý natŕčal ruky nad hlavu. Spôsoby polície v USA svet už pozná. No je tu zaujímavá inovácia. Spravodajské pokrytie udalosti dlho nebolo. O cenzúre som mala pochybnosti až kým som nezistila, že link na TumbLr, čo mi poslali, sa mi neobjavil v gmaili. Naša online novinárska garnitúra sa o vražde v Missouri nezmienila až dodnes. Osemnásťročný klasicky americky moletný Michael Brown prezývaný…
Pokračovať v čítaní

Barack Obama zaútočil na emisie oxidu uhlíka zavinené uhoľnými spoločnosťami/pokračovanie zo včera

V sobotu navštívil detskú nemocnicu vo Washingtone, kde sa stretol s mladými astmatikmi. „Nie je žiaden národný limit pre emisie, ktoré sú vylučované do ovzdušia, čo dýchame. Žiadne, „ zdôraznil. „Obmedzujeme toxické chemické výrobky ako ortuť, síra a arzén, ktoré emitenti rozptyľujú do vzduchu a vody. To nie je múdre a nie je to zdravé.“ Vo svojej odpovedi v mene republikánov senátor Mike Renzi z Wyomingu, čo je štát, ktorý si sám zabezpečuje 40% národnej produkcie uhlia, obvinil jeho administráciu, že „sa rozhodla zabiť uhlie a jeho 800 tisíc zamestnancov. My všetci budeme platiť viac za elektrinu,.." uviedol. Pred pondeľňajším oznámením prezidenta už bola rozprúdená polemika medzi ochrancami životného prostredia a odporcami EPA. Ekológovia sa pokúsili o súčasnú kampaň zároveň s otvorením debaty o nových štandardoch. Náš vzduch bude čistejší Naproti tomu obchodná komora publikovala oznámenie, v ktorom vyčíslila, že 50 miliárd dolárov (36,7mld €) za rok bude stáť nové zákonodarstvo od dneška do roku 2030. Podľa nej, tieto hodnotu spôsobia stratu 224 tisíc zamestnaneckých miest za rok. Ešte katastrofickejšie reagovala Národná asociácia baní, keď ubezpečila, že cena elektriny zdražie o 80%. Prezident Obama zamietol tieto argumenty: „Povedali nám, že bojovať proti smogu, ktorý škrtí naše mestá a kyslým dažďom, ktoré otravujú naše jazerá, zabije ekonomiku. Toto nebola otázka. Náš vzduch sa stane čistejším, kyslé dažde sa zmenšia výrazne a naša moc bude pokračovať....V Amerike…
Pokračovať v čítaní

Barack Obama zaútočil na emisie oxidu uhlíka zavinené uhoľnými spoločnosťami

Predtým, ako pristál 2. júna vo Varšave, ktorá je prvou etapou cesty vedúcej do Bruselu a Normandie, Barack Obama sa rozhodol pre opatrenie, ktoré oživí európsku diskusiu: redukovať úroveň povolených emisií z uhlia. Zo začiatku sa veľkí producenti uhlia zdráhali znižovať emisie. Podľa New York Times sa jedná o jednu z najsilnejších akcií, ktorú uskutočnila americká vláda v boji proti klimatickým zmenám. (viac…)
Pokračovať v čítaní