Archives for KULTÚRA

KULTÚRA

Jožo Urban – väčší frajer

Viem, že písať recenzie naraz na dve knižky je úlet, ktorý sa bežne nedeje, no ak je to o jednom autorovi, vznikne tu tak trochu porovnávacia esej o memoárovej knihe a výberoch z diela toho istého autora. Jedná sa o "Pivo u Chárona", ktoré vyšlo v roku 2014 a výber poézie "Život je frajer, ale ja som väčší" vydaný v roku 2016. Som rada, že som si obstarala obidve knižky naraz a prečítala ich v správnom poradí, lebo druhá mi  poopravila zorné pole po tej prvej. Pivo u Chárona je spomienková životopisná knižočka Ondreja Kalamára, ktorý sa snažil popísať svoje zážitky s Urbanom potom, ako básnik premigroval z Bratislavy do Zvolena. Je tam veľa chvály v rámci snahy charakterizovať postavu, o ktorej píše ako svedok tých čias, kedy ešte, jeden z najväčších bardov modernej slovenskej poézie, žil. Väčšina spomienok pochádza z reálneho života, keď sa bohémsky pilo-žilo a práve tieto životopisné údaje formou citátov v človeku zanechávajú čudesný dojem, ktorý obvykle biografické spomienky nenechávajú. Urbanove početné alkoholické záťahy a hrubý krčmový slovník sa v kamarátskom podaní stávajú akosi príliš dominantné a prehlušujú všetko to geniálne a skvelé, čo bolo v povahe mimoriadneho básnika. Je jasné, že životopisec mal ku svojmu priateľovi veľmi blízko a mal prehľad o intímnostiach Urbanovho gazdovania.…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Pedofilná pornografia na stránke Playpen a FBI

Nový nečakaný obrat v afére detskej pornografie na stránke PlayPen Federálna prokurátorka USA oznámila 3. marca 2017 v komuniké, že súd „bude musieť zamietnuť obvinenia“ proti návštevníkom tejto stránky, pretože FBI nezverejnil nástroj informatiky povolený v FBI na identifikáciu. Všetko začalo vo februári 2015. FBI začal vyšetrovať administrátora Play Pen, ktorý uverejnil na svojom webe nástenku s odkazmi na „dark web“ – temný web a na jeho dôležitú obrázkovú platformu detskej pornografie prístupnú výnimočne vďaka nástroju TOR (The Onion Router – „cibuľový router“). TOR je sieť s anonymizérom, ktorý umožňuje účastníkom byť anonymne prihlásení  v tejto sieti a kdekoľvek na internete a zároveň je to nástroj, vďaka ktorému funguje temný  web. Počas akcie “Operation Pacifier“ adresu tejto stránky FBI hosťovala na vlastných serveroch trinásť dní a vďaka malware prešla na hackovanie počítačov návštevníkov stránky tak, že ich aj identifikovala. Odvtedy je vyšetrovaná viac ako stovka osôb. Advokáti jednej z nich žiadali prístup ku zdrojovému kódu FBI, aby mohli overiť svojho klienta. Ich žiadosť bola sudcom zamietnutá. Štátna prokurátorka Annette Hayesová odpovedala, že kód je klasifikovaný ako štátne tajomstvo. Kritika metód FBI Tento nástroj, ktorý FBI kvalifikuje ako „NIT“ – „Network Investigating Technique“ predstavuje dôležitú súčasť vyšetrovanej aféry stránky PlayPen. Ak FBI objavila chybu v navigátorovi TOR, jej existencia je nebezpečná pre všetkých jej užívateľov,…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Prince: anatómia zrodu hviezdy

Prince Roger Nelson mohol ďakovať za svoj talent otcovi a mame, jazzovému hudobníkovi a speváčke. Meno mu dali podľa názvu jazzového tria The Prince Rogers Band. Keď po rozvode  jeho otec odchádzal od rodiny, zanechal mu svoj klavír, na ktorom sa Prince naučil sám hrať podľa sluchu. Prehrával si melódie z televíznych filmov Batman, The Munsters a podobne. S otčimom si nejako nesadli a tak sa Prince ocitol na úteku, nakoniec začal bývať striedavo u vlastného otca a tety. Zložitý vývoj sa napodiv nepodpísal na jeho vzdelávaní. Na strednej mal nadpriemerné študijné výsledky a úspech v basketbalovom tíme. Navzdory svojej šťúplej postavičke alebo možno práve kvôli nej sa stal lídrom a zakladateľom basketbalového mužstva na ďalšej strednej, kam sa presťahoval, keď odišiel bývať ku svojmu priateľovi André Andersonovi. V jeho rodine sa začal intenzívne a slobodne umelecky rozvíjať. Prvá kapela, ktorú založil mala názov podľa jeho strednej školy Central High. Prince v nej hral na gitare, André na basu a jeho sestra na klávesy. Na koncertoch tejto skupiny začal aj postupne spievať. Na živobytie si zarábal hraním na večierkoch, školských slávnostiach a súťažiach a býval v pivnici domu Andrého matky, kde kapela aj skúšala. Prince mal ďalšie hudobné šťastie okrem rodičov a klavíra od otca aj v tom, že ho v škole na hudobnej učil klavirista od Raya Charlesa Jim Hamilton. Postupne sa uplatnil ako motor skupiny Grand Central a začal…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Román Skryto v Paříži (recenzia)

Autorka, ktorá bývala v Paríži prvých dvadsať rokov života, sa veľmi dobre zorientovala v požiadavkach na konzumný nenáročný príbeh, v ktorom využila rôzne elementy typické pre tzv. ľahkú literatúru pre ženy. Je tam láska, manželské nešťastie, smrteľná nehoda, nedostatok peňazí, opustenosť, ale napriek tomu pokračujúce priateľstvo zo šťastného obdobia, ktoré drží hlavnú ženskú postavu nad vodou. Život v Paríži ako pozadie a v ňom romantický štýlový dom, ktorý sa stáva útočiskom pre ľudí s vážnymi problémami. V každom prípade to nie sú klasické skrachované existencie, len manželka s deťmi, ktorá ušla z hrdúsiaceho prostredia na americkom Západnom pobreží, iná mladá Američanka tiež gniavená životným štýlom s akútnou diagnózou mentálnej anorexie, z ktorej  ju nové životné prostredie možno zachraň ku tomu bohémsky umelecký maliar v tvorivej kríze. Seriózne ťažké situácie, z ktorých by sa mali protagonisti vymotávať  len s obtiažami v zmysle bežných reálnych rozmerov, sa tu stávajú elementami stavby deja ako u Rosamunde Pilcherovej, známej tvorkyne romantickej ženskej literatúry. Skutočnými hodnotami tohto príbehu sú psychologické problémy, ktoré autorka vie temer odborne vyberať a stvárňovať. Možno práve preto sa z bežného slaďáku nebadane postupne vynára ľahší psychologický román schopný zaujať a donútiť človeka odložiť ho až po prečítaní poslednej vety. Život v Paríži je tu zrejme príliš zromantizovaný, no ale záleží na tom, aké obrázky zo života si rozprávač vyberá a ako ich zoraďuje. Autorkiným zámerom nebolo napísať druhýkrát „Zabijáka“ (…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Metropolitné múzeum umenia uvoľnuje 375 000 diel

Willem DeKooning: Žena. Dielo sa datuje na 1944. Olej a uhoľ na plátne. Smer: abstraktný expresionizmus. Dielo autor vytvoril v USA. Newyorské múzeum potvrdilo slobodný prístup ku svojim 375 000 dielam v slobodnej licencii. Jedná sa o časť z 1,5 milióna diel v Metropolitan Museum of Art, ktoré je rozsahom a pestrosťou zbierok porovnateľné s múzeom Louvre. Pretože všetky ostatné diela mimo tých 375 000 nie sú inventarizované-nemajú čísla, môžu byť poskytnuté k nahliadnutiu na požiadanie za poplatok. Určitá časť z muzeálnych položiek, ktorá ešte nespadá medzi diela s voľnou licenciou pre zverejňovanie, zostáva pod licenciou podľa autorského práva. Múzeum vlastní diela, ktorých autori zomreli pred sedemdesiatimi rokmi alebo samotné múzeum vlastní ich copyright. Tieto diela môžu byť voľne šíriteľné v najširšom zmysle zákona a je možné ich používať.  Je dokonca možné ich vytlačiť na papier či tričko. Je možné využiť tieto voľné artefakty na tvorbu lekcií alebo konferencií či reprodukcií pre knihy bez strachu z postihov, napríklad príchodu exekútorov. Sediaci Harlekýn, Pablo Ruiz Picasso. Rok vzniku: 1901. Olej na plátne. Obraz sa nachádza v Gallery 917, New York Verejné vzdelávanie Metropolitan nie je prvé múzeum, ktoré sa takto otvára. National Gallery vo Washingtone alebo aj Rijksmuseum v Amsterodame nasledujú procedúru sprístupnenia častí svojich zbierok diel takisto. V Amsterodame sprístupnia k slobodnému užívaniu kópií diel v prvej vlne 45 000 a v druhej 150 000…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Sex s ex a Michal Slanička /rozhovor/

Autor knihy Sex s ex Michal Slanička, autor foto: Michal Jakubec Radi čítate knihy plné humoru so štipkou erotiky? Zamilovali ste si príbeh Bridget Jones alebo ste sa našli v jednej z postáv zo seriálu Sex v meste? A čo tak muzikál MammaMia? Páčil sa vám? Ak ste odpovedali na tieto otázky áno (ale aj keby nie), Sex s ex je kombináciou toho všetkého a ponúka oveľa viac! Zábava, erotika, priateľstvá, ale aj situácie, ktoré vás prinútia zamyslieť sa. Toto všetko a omnoho viac nájdete v knihe od slovenského autora, ktorý síce v oblasti kníh začína, v médiách sa však pohybuje už 18 rokov. Michal Slanička sa akoby narodil s perom v ruke a zavedie vás do príbehu, ktorý nepustíte z rúk, kým sa nedozviete, ako skončí. Vravíte si, ako by chlap vedel vystihnúť ženu, keďže je to písané z jej pohľadu? Nuž, verte, alebo nie. Vedel. A na výbornú! Hlavná hrdinka Viktória sa rozhodne prevetrať si vzťahy so svojimi expriateľmi a čo čert nechcel (alebo chcel), možno jej niektoré veci nevychádzajú podľa predstáv a mnohé situácie ju šokujú. Kniha je na jedno zhltnutie a ak máte radi toľko spomínaný humor, erotiku a ľahkosť, nemala by chýbať vo vašej knižnici. Ozaj, odhalili ste najväčšie tajomstvo Viktóriinho života? Rozhovor s Michalom Slaničkom „Písala mi maminka, že je nadšená, že sa jej kniha veľmi páči a že musím písať ďalej. Knihu som jej…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Prezident Trump a obraz The County Election

The County Election, George Bingham. foto: Wikimedia Commons Polemika okolo slávnostného obeda v deň investitúry Pri príležitosti slávnosti uvedenia do úradu Donalda Trumpa vznikla petícia proti  použitiu diela nazvaného „Rozsudok ľudu“ na ceremóniu 20. januára. Je to slávnostné uvedenie do úradu, o ktorom sa bude rozhodne hovoriť. Po odmietnutí účasti rozličných spevákov je tu aj obraz, ktorý spôsobuje kontroverzie. Petícia protestujúca proti príprave tejto príležitosti má ako symbol odporu obraz  „Rozsudok ľudu“ od Binghama, ktorý  bol vytvorený po roku 1855. Petíciu  podpísalo údajne 4000 signatárov. Tradícia použitia diela kvôli vizuálnemu zdôrazneniu momentu investitúry prezidenta vznikla pri druhom zvolení Ronalda Reagana v roku 1985. Tento obraz bude použitý ako kulisa pre slávnostný obed v Statuary Hall v Kapitole po oficiálnej  ceremónii 20. januára. Za petíciou stoja dve ženy, umelkyňa Ilene Bermanová a historička umenia Ivy Cooperová, ktoré sú pobúrené, že dielo slúži na “sugerovanie, že voľba Trumpa bola skutočne ´verdiktom ľudu´”. Mienia, že to je Hillary Clintonová, ktorá je nositeľkou hlasu ľudu a pripomínajú, že to je len volebný systém, ktorý umožnil Trumpovi vyhrať. Ilene Berman vyhlásila pre Le Monde, že „...mizogýnia, rasizmus, xenofóbia a anti-intelektualizmus zvoleného prezidenta sú nebezpečné a mimo normality“. Kritika volebného procesu Problémový obraz patrí do múzea Saint Louis Art Museum  v štáte Missouri a predstavuje zhromaždený dav v scéne plnej pohybu, aby si…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Rostas a jeho Archa /recenzia/

Videnie distópie všade, aj za rohom, kde sa stráca racionalita v perspektíve na horizonte, to je pohľad na dnešný svet Tibora Eliota Rostasa. Aby to nebolo jednoduché, tak je to poprekladané aj vlastným mystickým filtrom a táto zmes preteká ešte cez sito myšlienkových konštrukcií Davida Vaughana Ickeho. Icke je v tejto knihe považovaný za vedca, no treba povedať, že táto kniha všetko preháňa. Nie na doraz ako vo vízii apokalypsy v Zjavení apoštola Jána, no len o pár milimetrov, ale zato celoplošne, takže celkový výsledok je intenzívny a drásajúci. Rostasov obľúbený guru Icke je špecialita britských ostrovov. Svoju kariéru gurua začal v jednom vystúpení v televízii, ktoré dostalo podmaz rehotajúceho sa publika a odvtedy mal zrejme problém, aby ho ľudia brali vážne. No k dnešnému dňu sa vypracoval na pána, ktorému sa už nikto v pozadí nesmeje, lebo v chaose, do ktorého patrili donedávna aj mimozemské hadie entity sa ojedinele zablyštia perly ducha. Prejdem však na Tibora Rostasa, ktorý je nadšeným obdivovateľom tohto pána a preberá značnú časť z jeho vnímania súčasnej globalizujúcej sa populácie. Všetky negatívne javy tu boli zhrnuté do jedinej konštrukcie, čo dáva výsledný efekt naozaj silnej a beznádejnej distópie balansujúcej na okraji priepasti, z ktorej len málokto dostane spiatočný tiket. Tretia svetová vojna, apokalypsa, duchovná premena, čo nám to pripomína? Po dvoch tisícročiach zase len…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Mon roi nie je môj kráľ /recenzia/

Film Mon roi Scenáristka Étienne Comar a režisérka Maïwenn rozohrali koncert dvoch rozličných temperamentov a emócií v jednotlivých výstupoch z intímneho života dvoch. Scenár kreoval výrazne  rozdielne nátury v časovo dobre vymeraných filmových sekvenciách prerušovaných spomínaním hlavnej hrdinky Tony. Keď sa začína rytmus eskapád a vzťahových surovostí stávať očakávaným, príde prestrih na spomínajúcu hlavnú hrdinku, divák si vydýchne. Turbulentný vzťah s drásavými psychologickými peripetiami pokojnej až flegmatickej právničky, ktorá sa rozhodla dať  si urobiť dieťa za každú cenu síce nekončí hneď, ako by sa po rozvodovom procese čakalo, agónia pokračuje kým sa Tony „nepodarí“ dostať sa po zranení na lyžiach do sanatória. Nehoda sa postará o čas na rozmýšľanie. Vzťah, ktorý zabíjal Tonyin partner Georgio systematicky a so stupňujúcim sa cynizmom, nemal šance na prežitie už v prvej štvrtine filmu. No tehotná žena a neskôr matka dojčaťa sa však zubami nechtami držala zámeru zachovať si vzťah a otca pre dieťa. Sú však situácie, keď cieľavedomosť zabíja. Psychofarmaká počas tehotenstva určite zarazia našu domácu diváčku už na začiatku, neočakávaný prepad exekútorov v spoločnom byte či vnútené polygamné chovanie otca dorazia posledné šance na zachovanie manželstva. Psychologický model, ktorého anatómiu temer virtuózne spodobujú herci Emmanuelle Bercot a Vincent Cassel, sa nepodarí udržať pri živote a je otázne, nakoľko pomáha dieťaťu prítomnosť otca vo výchove. Muž na začiatku v roli kráľa skončí v celkom…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Oscary 2017: deväť zahraničných filmov v semifinále

Kanaďan, režisér a herec Xavier Dolan a iránsky režisér Ašgar Farhádí vyberali deväť  filmov, s výnimkou vlastných, ktoré boli zaradené do výberu a ktoré sa majú dostať do konečného výberu pre najlepší zahraničný film ocenený Oscarom 2017. Akadémia umení a vedy uviedla vo svojom komuniké vybrané filmy ako je franko-kanadský "Juste la fin du monde"(Až na konci sveta), personálna dráma od Xaviera Dolana, ktorý dostal už jedno ocenenie na Festival de Cannes. Bola to Veľká cena. Ďalším kandidátom je rozprávkový animák "Ma vie de courgette" (Môj život tekvice) od Claude Barrasa vo švajčiarsko-francúzskej koprodukcii. Viď trailer: Ruská filmová dráma  „Paradis“ , v ktorom hrá Philippe Duquesne, sa tiež prepracovala  do predbežného výberu. Stihla získať viacero ocenení, napríklad Zlatého leva z Benátok. Tematicky sa jedná o osobnú drámu troch účastníkov Druhej svetovej vojny v rámci francúzskeho odboja. O napätie sa stará zaujímavá trojka ruskej šľachtickej emigrantky, dôstojníka SS a francúzskeho kolaboranta. Režisérom je Andrej Končalovskij. V komuniké sa objavila aj „Tanna“ od austrálskych tvorcov a zo severnej Európy sa vyrojili  filmy ako „Toni Erdmann“ od nemeckého Marena Adena, nórska snímka „The King´s choice“, dánsky „Les oubliés“ a švédsky film „Mr. Ove“ od Hannesa Holma. „The King´s choice“ (Kráľov výber) je dokumentárna dráma tiež z druhej svetovej vojny, ktorá sa zaoberá dejmi okolo nórskeho protinacistického odboja a zaradenia sa Nórska medzi Spojencov.…
Pokračovať v čítaní