Archives for KULTÚRA

KULTÚRA

Román Skryto v Paříži (recenzia)

Autorka, ktorá bývala v Paríži prvých dvadsať rokov života, sa veľmi dobre zorientovala v požiadavkach na konzumný nenáročný príbeh, v ktorom využila rôzne elementy typické pre tzv. ľahkú literatúru pre ženy. Je tam láska, manželské nešťastie, smrteľná nehoda, nedostatok peňazí, opustenosť, ale napriek tomu pokračujúce priateľstvo zo šťastného obdobia, ktoré drží hlavnú ženskú postavu nad vodou. Život v Paríži ako pozadie a v ňom romantický štýlový dom, ktorý sa stáva útočiskom pre ľudí s vážnymi problémami. V každom prípade to nie sú klasické skrachované existencie, len manželka s deťmi, ktorá ušla z hrdúsiaceho prostredia na americkom Západnom pobreží, iná mladá Američanka tiež gniavená životným štýlom s akútnou diagnózou mentálnej anorexie, z ktorej  ju nové životné prostredie možno zachraň ku tomu bohémsky umelecký maliar v tvorivej kríze. Seriózne ťažké situácie, z ktorých by sa mali protagonisti vymotávať  len s obtiažami v zmysle bežných reálnych rozmerov, sa tu stávajú elementami stavby deja ako u Rosamunde Pilcherovej, známej tvorkyne romantickej ženskej literatúry. Skutočnými hodnotami tohto príbehu sú psychologické problémy, ktoré autorka vie temer odborne vyberať a stvárňovať. Možno práve preto sa z bežného slaďáku nebadane postupne vynára ľahší psychologický román schopný zaujať a donútiť človeka odložiť ho až po prečítaní poslednej vety. Život v Paríži je tu zrejme príliš zromantizovaný, no ale záleží na tom, aké obrázky zo života si rozprávač vyberá a ako ich zoraďuje. Autorkiným zámerom nebolo napísať druhýkrát „Zabijáka“ (…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Metropolitné múzeum umenia uvoľnuje 375 000 diel

Willem DeKooning: Žena. Dielo sa datuje na 1944. Olej a uhoľ na plátne. Smer: abstraktný expresionizmus. Dielo autor vytvoril v USA. Newyorské múzeum potvrdilo slobodný prístup ku svojim 375 000 dielam v slobodnej licencii. Jedná sa o časť z 1,5 milióna diel v Metropolitan Museum of Art, ktoré je rozsahom a pestrosťou zbierok porovnateľné s múzeom Louvre. Pretože všetky ostatné diela mimo tých 375 000 nie sú inventarizované-nemajú čísla, môžu byť poskytnuté k nahliadnutiu na požiadanie za poplatok. Určitá časť z muzeálnych položiek, ktorá ešte nespadá medzi diela s voľnou licenciou pre zverejňovanie, zostáva pod licenciou podľa autorského práva. Múzeum vlastní diela, ktorých autori zomreli pred sedemdesiatimi rokmi alebo samotné múzeum vlastní ich copyright. Tieto diela môžu byť voľne šíriteľné v najširšom zmysle zákona a je možné ich používať.  Je dokonca možné ich vytlačiť na papier či tričko. Je možné využiť tieto voľné artefakty na tvorbu lekcií alebo konferencií či reprodukcií pre knihy bez strachu z postihov, napríklad príchodu exekútorov. Sediaci Harlekýn, Pablo Ruiz Picasso. Rok vzniku: 1901. Olej na plátne. Obraz sa nachádza v Gallery 917, New York Verejné vzdelávanie Metropolitan nie je prvé múzeum, ktoré sa takto otvára. National Gallery vo Washingtone alebo aj Rijksmuseum v Amsterodame nasledujú procedúru sprístupnenia častí svojich zbierok diel takisto. V Amsterodame sprístupnia k slobodnému užívaniu kópií diel v prvej vlne 45 000 a v druhej 150 000…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Sex s ex a Michal Slanička /rozhovor/

Autor knihy Sex s ex Michal Slanička, autor foto: Michal Jakubec Radi čítate knihy plné humoru so štipkou erotiky? Zamilovali ste si príbeh Bridget Jones alebo ste sa našli v jednej z postáv zo seriálu Sex v meste? A čo tak muzikál MammaMia? Páčil sa vám? Ak ste odpovedali na tieto otázky áno (ale aj keby nie), Sex s ex je kombináciou toho všetkého a ponúka oveľa viac! Zábava, erotika, priateľstvá, ale aj situácie, ktoré vás prinútia zamyslieť sa. Toto všetko a omnoho viac nájdete v knihe od slovenského autora, ktorý síce v oblasti kníh začína, v médiách sa však pohybuje už 18 rokov. Michal Slanička sa akoby narodil s perom v ruke a zavedie vás do príbehu, ktorý nepustíte z rúk, kým sa nedozviete, ako skončí. Vravíte si, ako by chlap vedel vystihnúť ženu, keďže je to písané z jej pohľadu? Nuž, verte, alebo nie. Vedel. A na výbornú! Hlavná hrdinka Viktória sa rozhodne prevetrať si vzťahy so svojimi expriateľmi a čo čert nechcel (alebo chcel), možno jej niektoré veci nevychádzajú podľa predstáv a mnohé situácie ju šokujú. Kniha je na jedno zhltnutie a ak máte radi toľko spomínaný humor, erotiku a ľahkosť, nemala by chýbať vo vašej knižnici. Ozaj, odhalili ste najväčšie tajomstvo Viktóriinho života? Rozhovor s Michalom Slaničkom „Písala mi maminka, že je nadšená, že sa jej kniha veľmi páči a že musím písať ďalej. Knihu som jej…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Prezident Trump a obraz The County Election

The County Election, George Bingham. foto: Wikimedia Commons Polemika okolo slávnostného obeda v deň investitúry Pri príležitosti slávnosti uvedenia do úradu Donalda Trumpa vznikla petícia proti  použitiu diela nazvaného „Rozsudok ľudu“ na ceremóniu 20. januára. Je to slávnostné uvedenie do úradu, o ktorom sa bude rozhodne hovoriť. Po odmietnutí účasti rozličných spevákov je tu aj obraz, ktorý spôsobuje kontroverzie. Petícia protestujúca proti príprave tejto príležitosti má ako symbol odporu obraz  „Rozsudok ľudu“ od Binghama, ktorý  bol vytvorený po roku 1855. Petíciu  podpísalo údajne 4000 signatárov. Tradícia použitia diela kvôli vizuálnemu zdôrazneniu momentu investitúry prezidenta vznikla pri druhom zvolení Ronalda Reagana v roku 1985. Tento obraz bude použitý ako kulisa pre slávnostný obed v Statuary Hall v Kapitole po oficiálnej  ceremónii 20. januára. Za petíciou stoja dve ženy, umelkyňa Ilene Bermanová a historička umenia Ivy Cooperová, ktoré sú pobúrené, že dielo slúži na “sugerovanie, že voľba Trumpa bola skutočne ´verdiktom ľudu´”. Mienia, že to je Hillary Clintonová, ktorá je nositeľkou hlasu ľudu a pripomínajú, že to je len volebný systém, ktorý umožnil Trumpovi vyhrať. Ilene Berman vyhlásila pre Le Monde, že „...mizogýnia, rasizmus, xenofóbia a anti-intelektualizmus zvoleného prezidenta sú nebezpečné a mimo normality“. Kritika volebného procesu Problémový obraz patrí do múzea Saint Louis Art Museum  v štáte Missouri a predstavuje zhromaždený dav v scéne plnej pohybu, aby si…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Rostas a jeho Archa /recenzia/

Videnie distópie všade, aj za rohom, kde sa stráca racionalita v perspektíve na horizonte, to je pohľad na dnešný svet Tibora Eliota Rostasa. Aby to nebolo jednoduché, tak je to poprekladané aj vlastným mystickým filtrom a táto zmes preteká ešte cez sito myšlienkových konštrukcií Davida Vaughana Ickeho. Icke je v tejto knihe považovaný za vedca, no treba povedať, že táto kniha všetko preháňa. Nie na doraz ako vo vízii apokalypsy v Zjavení apoštola Jána, no len o pár milimetrov, ale zato celoplošne, takže celkový výsledok je intenzívny a drásajúci. Rostasov obľúbený guru Icke je špecialita britských ostrovov. Svoju kariéru gurua začal v jednom vystúpení v televízii, ktoré dostalo podmaz rehotajúceho sa publika a odvtedy mal zrejme problém, aby ho ľudia brali vážne. No k dnešnému dňu sa vypracoval na pána, ktorému sa už nikto v pozadí nesmeje, lebo v chaose, do ktorého patrili donedávna aj mimozemské hadie entity sa ojedinele zablyštia perly ducha. Prejdem však na Tibora Rostasa, ktorý je nadšeným obdivovateľom tohto pána a preberá značnú časť z jeho vnímania súčasnej globalizujúcej sa populácie. Všetky negatívne javy tu boli zhrnuté do jedinej konštrukcie, čo dáva výsledný efekt naozaj silnej a beznádejnej distópie balansujúcej na okraji priepasti, z ktorej len málokto dostane spiatočný tiket. Tretia svetová vojna, apokalypsa, duchovná premena, čo nám to pripomína? Po dvoch tisícročiach zase len…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Mon roi nie je môj kráľ /recenzia/

Film Mon roi Scenáristka Étienne Comar a režisérka Maïwenn rozohrali koncert dvoch rozličných temperamentov a emócií v jednotlivých výstupoch z intímneho života dvoch. Scenár kreoval výrazne  rozdielne nátury v časovo dobre vymeraných filmových sekvenciách prerušovaných spomínaním hlavnej hrdinky Tony. Keď sa začína rytmus eskapád a vzťahových surovostí stávať očakávaným, príde prestrih na spomínajúcu hlavnú hrdinku, divák si vydýchne. Turbulentný vzťah s drásavými psychologickými peripetiami pokojnej až flegmatickej právničky, ktorá sa rozhodla dať  si urobiť dieťa za každú cenu síce nekončí hneď, ako by sa po rozvodovom procese čakalo, agónia pokračuje kým sa Tony „nepodarí“ dostať sa po zranení na lyžiach do sanatória. Nehoda sa postará o čas na rozmýšľanie. Vzťah, ktorý zabíjal Tonyin partner Georgio systematicky a so stupňujúcim sa cynizmom, nemal šance na prežitie už v prvej štvrtine filmu. No tehotná žena a neskôr matka dojčaťa sa však zubami nechtami držala zámeru zachovať si vzťah a otca pre dieťa. Sú však situácie, keď cieľavedomosť zabíja. Psychofarmaká počas tehotenstva určite zarazia našu domácu diváčku už na začiatku, neočakávaný prepad exekútorov v spoločnom byte či vnútené polygamné chovanie otca dorazia posledné šance na zachovanie manželstva. Psychologický model, ktorého anatómiu temer virtuózne spodobujú herci Emmanuelle Bercot a Vincent Cassel, sa nepodarí udržať pri živote a je otázne, nakoľko pomáha dieťaťu prítomnosť otca vo výchove. Muž na začiatku v roli kráľa skončí v celkom…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Oscary 2017: deväť zahraničných filmov v semifinále

Kanaďan, režisér a herec Xavier Dolan a iránsky režisér Ašgar Farhádí vyberali deväť  filmov, s výnimkou vlastných, ktoré boli zaradené do výberu a ktoré sa majú dostať do konečného výberu pre najlepší zahraničný film ocenený Oscarom 2017. Akadémia umení a vedy uviedla vo svojom komuniké vybrané filmy ako je franko-kanadský "Juste la fin du monde"(Až na konci sveta), personálna dráma od Xaviera Dolana, ktorý dostal už jedno ocenenie na Festival de Cannes. Bola to Veľká cena. Ďalším kandidátom je rozprávkový animák "Ma vie de courgette" (Môj život tekvice) od Claude Barrasa vo švajčiarsko-francúzskej koprodukcii. Viď trailer: Ruská filmová dráma  „Paradis“ , v ktorom hrá Philippe Duquesne, sa tiež prepracovala  do predbežného výberu. Stihla získať viacero ocenení, napríklad Zlatého leva z Benátok. Tematicky sa jedná o osobnú drámu troch účastníkov Druhej svetovej vojny v rámci francúzskeho odboja. O napätie sa stará zaujímavá trojka ruskej šľachtickej emigrantky, dôstojníka SS a francúzskeho kolaboranta. Režisérom je Andrej Končalovskij. V komuniké sa objavila aj „Tanna“ od austrálskych tvorcov a zo severnej Európy sa vyrojili  filmy ako „Toni Erdmann“ od nemeckého Marena Adena, nórska snímka „The King´s choice“, dánsky „Les oubliés“ a švédsky film „Mr. Ove“ od Hannesa Holma. „The King´s choice“ (Kráľov výber) je dokumentárna dráma tiež z druhej svetovej vojny, ktorá sa zaoberá dejmi okolo nórskeho protinacistického odboja a zaradenia sa Nórska medzi Spojencov.…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

UI Benjamin píše filmové scenáre

Umelá inteligencia píše scenár krátkometrážneho filmu Udivujúci experiment, ktorý urobil režisér Oscar  Sharp a výskumník umelej inteligencie Ross Goodwin. Spolu sa pustili do tvorby programu nazvaného Benjamin, ktorý určili na písanie scenárov k filmom. 9. júna odhalili na stránke Ars Technica prvý film zrodený v tejto UI. Sunspring je krátkometrážna science-fiction trvajúca 9 minút. Jeho hlavnú postavu kreuje Thomas Middleditch, ktorý sa stal slávnym svojou úlohou v sérii Silicon Valley. Na napísanie scriptu bol Benjamin nakŕmený desiatkami filmových scenárov sci-fi ako sú 2001, Vesmírna odysea, Piaty element, Akty X, Abyss či Star Trek. Sieť umelých neurónov analyzovala texty scenárov, vypozorovala pravidelné prvky v nich a inšpirovala sa nimi na napísanie vlastného skriptu. Film bol hneď točený v rámci festivalu Sci-fi London, ktorý každý rok vyzýva k realizácii filmu za 48 hodín. Výsledkom je film, ktorého scenáru chýba jasná koherentnosť. „V budúcnosti, kde vládne masová nezamestnanosť, mladí ľudia sú nútení predávať krv“, objasňuje hlavná postava. „Budeš musieť vidieť chlapca a mlčať“, odpovedá mu jeho sprievodkyňa. Som tá, ktorá je predurčená žiť 100 rokov.“ „Drží sa hviezd a sedí na zemi“. Takto sa zjavuje na začiatku filmu hlavná postava. Našťastie, herecké výkony, réžia a hudba tomu dávajú koherentný výraz a prepájajú krátkometrážny film s prvkami experimentu. Obaja tvorcovia Benjamina nie sú však prvé hviezdy, ktoré vyšli na orbitu v danom žánri. v máji sa Google…
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

Šumy okolo Brangeliny a ich filmov

Šumy okolo Brangeliny, ktoré zverejnilo Yahoo, sa vážne zaoberajú rozvodom týchto manželských siamských dvojičiek. Brad Pitt sa údajne citovo veľmi otvorene správal počas natáčania jeho nového filmu „Allied“ v Spojenom káľovstve voči inej. Správu o tom podal „The Inquisitr“. Najnovšie správy tvrdia, že pár vedie separátne životy. Inquisitr reportoval, že Pittovo citové vzplanutie sa zrejme netýka Angeliny. Zakiaľ Pitt točil romantickú drámu o druhej svetovej, Angelina si vybojovala svoju vlastnú druhú svetovú s plastikou prsníkov. Brutálny zásah do organizmu ženy si vyžiadal svoju daň zaplatenú vzťahom. Pitt bol počas nakrúcania "Allied" pod tlakom Angelininej mysterióznej choroby, ktorá má dozvuky zrejme až do dneška. Iná neznáma choroba ju prepadla minulý rok v Kambodži, keď natáčala film “First They Killed My Father.” Napriek týmto polenám pod nohami sa Angeline Jolie - Pitt podarilo natočiť film o období krvavého teroru červených Khmérov: Kvôli tomu, že je Pitt naplno vyťažený svojím novým projektom, zrejme nestíha riešiť Angelinu, ktorá sa špacíruje s Benom Affleckom. No ona sama Afflecka vraj  považuje za zlú výmenu. ©redakcia SvP zdroj: ibtimes  
Pokračovať v čítaní
KULTÚRA

5 otázok pre Mira Búrana o jeho Poblúdení

Miroslav Búran, inak talentovaný básnik s vydanými zbierkami básní, znezrady zabŕdol do prózy, v ktorej si všíma vzťahy dospelých-nedospelých tridsiatnikov a snaží sa im nastaviť zrkadlo, ktoré nič neprikrášľuje. V románe Poblúdenie, ktoré v apríli tento rok vyšlo vo vydavateľstve Kicom, jeho pozorovania môžu nútiť čitateľa ku kritickému zamysleniu. Jeho text nie je ani psychologizujúci a analyzujúci, je to len strohý odraz reality súčasných dvadsiatnikov až päťdesiatnikov, ktorí sa neisto prepletajú medzi situáciami, ktoré im podsúva osud. Tieto sa veľmi často menia zo šancí na šťastie na nemotorné vzťahové kotrmelce. Čo naviedlo autora k napísaniu takéhoto textu a iné otázky redakcie poctivo zodpovedal pri príležitosti publikácie jeho románu. 1/SvP:  Čo ťa zviedlo k napísaniu Poblúdenia, ktoré si všíma rozdiely v konaní žien pred tehotenstvom a po ňom a zmenu ich postojov a to isté u mužov? Miro Búran: V prvom rade som chcel poukázať na typické vlastnosti dnešných tridsiatnikov, ktorými sú egoizmus či egocentrizmus. Množstvo  mužov a žien žije pomerne dlho „ pre seba“, až pokým v ich živote nenastane nejaká zmena. V tomto prípade je ňou nečakané tehotenstvo, či úmrtie v rodine. Napriek spomenutým nedostatkom som sa však snažil naznačiť, že ľudia sú schopní zmeniť sa. Že tehotenstvo a materstvo dokážu úplne potlačiť negatívne vlastnosti žien a mužov, že veci ktoré im dovtedy pripadali dôležité, sú…
Pokračovať v čítaní