Archives for Historický krúžok

Historický krúžok

Atlantída a Mu: pre a proti

Korene vedomostí o bájnej Atlantíde Solón O bájnych krajinách nemožno tvrdiť, že sú predmetom historickej vedy a keď, tak okrajovo. V prípade krajiny Atlantída je to však trochu inak. Zmienky o nej sa vyskytujú v antickom zdroji u Platóna (427 pr. -347 pr. )  v jeho Dialógoch Timaia a Krítiasa. Údaje pre tento zápis získal Platón od iného známeho antického dejateľa štátnika Solóna, ktorý vykonal cestu do Egypta a tam natrafil na informačný zdroj o Atlantíde. Podľa antických historikov, v prvom rade Plútarcha, strávil Solón desať rokov cestovaním, počas ktorého sa ocitol v Egypte a viedol učené rozhovory s kňazmi bohyne Neit v meste Sais. Tu sa mal dozvedieť o existencii bájnej krajiny Atlantída. Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred obdobím, keď  žil archont Solón (zakladateľ aténskej demokracie) – čiže 9600 rokov pred Kr. – za Herkulovými stĺpmi  (Gibraltársky prieliv) kontinent veľký ako Malá Ázia a severná Afrika (vtedajší názov Líbya) dokopy. Platón bol natoľko seriózny, že uviedol aj svoj zdroj informácií. Novodobé zdroje Platónova Atlantída má mnoho špekulatívnych geografických umiestnení a ani jedno nie je dokázané. Jedním z nich je Tichý oceán. Práve v týchto miestach sa lokalizuje aj bájna krajina Mu. Ňou sa zaoberali aj novodobí bádatelia James Churchward a David Hatcher Childress, ktorí  natrafili na súbor hlinených tabuliek počas pobytu v Indii v jednom z…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Mária Terézia a jej osvietenské reformy

Mária Terézia ako 10-12. ročná arcivojvodkyňa rakúska. foto: Wikimedia Commons Cisárovná Mária Terézia je považovaná za významnú osvietenskú panovníčku, ktorá uskutočnila výrazné a všeobecné reformy v riadení monarchie, jej ekonomike a štátnej správe a v právnom systéme. Treba však podotknúť, že tieto reformy boli vynútené celkovým oneskoreným vývojom na územiach Rakúsko-Uhorska. Tereziánske reformy boli nastolené ani nie tak kvôli ideologickým potrebám ale nevyhnutným pokrokovým vylepšeniam, ktoré už boli v západnej Európe etablované, no v Rakúsko-Uhorsku  zmeškané kvôli osmanským vojnám a sedemročnej vojne o nástupníctvo v Sliezsku. Sú dobre známe jej modernizačné zmeny, jej reštrukturalizácia štátnej správy a rezortu spravodlivosti až do úrovne poddanského ľudu. Osvietenská panovníčka však nezačala na zelenej lúke, ako východisková platforma jej slúžila plánovaná modernizácia jej otca Karola VI. V roku 1751 zverejnila panovníčka svoj politický testament, ktorý definoval jej zámery reforiem vo všetkých oblastiach. Treba povedať, že tieto reformy  sa vo väčšine ríše nestretli s odporom, odpor voči nim sa prejavil hlavne v kruhoch šľachtických majiteľov pôdy, vyberačov daní a u všetkých funkcií, ktoré mali prístup ku vtedajšiemu obehu peňazí. Štýl jej reforiem však bol konzervatívny, čo určovala jej prísna katolícka výchova a viera. Preto v náboženských otázkach pretrvávali v jej monarchii rozpory zachádzajúce do útlaku všetkých ostatných vierovyznaní. Stanovenie a uskutočňovanie tohto plánu reforiem bolo v referáte zboru kráľovských poradcov. Patrili medzi nich významné osobnosti z mnohých krajín patriacich do monarchie. Jedným…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Španielska občianska vojna 1936

Príčiny Vypuknutie občianskej vojny v Španielsku v roku 1936 bolo predzvesťou oveľa väčšej kataklizmy, ktorá začala o tri roky.  Jej príčiny hľadajú niektorí historici až v 19. storočí. No ja sa posuniem do 20. storočia, kedy v 20. rokoch monarchia dostala úder, ktorý ju zdiskreditoval. Preto v roku 1931 vznikla 2. republika, ktorá však prešla v krátkej dobe šiestich rokov do vážnej krízy. Obvykle sa to zdôvodňuje veľkým zaostávaním vo vývoji oproti vtedajšej štandardnej úrovni ekonomických a sociálnych vzťahov západnej  civilizácie. Vedenie republiky sa snažilo urobiť opatrenia v prospech španielskej buržoázie a zobrať moc z rúk pozemkovej oligarchie, cirkvi a armády. Buržoázia sa zase obávala ľavicového hnutia a tiež bojovala proti madridskému centralizmu. Väčšina spoločnosti v Španielsku bola republikánska a žila v nádeji na moderné zmeny. No dovtedajší realizátori moci v krajine sa jej nechceli vzdať. V prvej dvojročnici po vzniku republiky bola uzákonená nová ústava, ktorá teoreticky obmedzila moc cirkvi, silu armády a početný stav dôstojníkov. Boli tiež uzákonené štátoprávne zmeny, keď Katalánsko získalo autonómiu. Uskutočnila sa aj čiastočná pozemková reforma. Tradičné konzervatívne kruhy však aktívne odporovali, uskutočnili neúspešný pokus o štátny prevrat a aktivizovali sa aj ľavicové politické sily. Zároveň sa začal boj odborárov, pretože ani ľavica nezvládla svoju štátoprávnu úlohu.  Striedali sa vlády, čo viedlo k dezilúzii voličskej základne. Tak sa podarilo v roku 1933 pravici dostať sa ku kormidlu. Reformy boli celkom odsunuté a v roku 1934 nastúpila k moci…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Výnimočný osud Františka I. Francúzskeho

Francúzsko oslávilo minulý rok päťstoročné výročie víťaznej bitky pri Marignane, ktorá sa odohrala septembra 1515. Pozrime sa na to, čo znamenala táto kľúčová bitka v dejinách francúzskeho kráľovstva a v živote jej víťaza a kto boli jej protagonisti. Najdôležitejším z nich je samozrejme kráľ, ktorý panoval 32 rokov, dal postaviť zámok Chambord a strávil v ňom 72 nocí v bazilike Saint-Denis, ktorá dnes uchováva jeho sochu.  Nechal si vystavať ešte ďalšie tri nové zámky na rieke Loire – Blois, Amboise a Azay-le-Rideau a v renesančnom štýle renovoval Louvre, St-Germain-en-Laye, Rambouillet a Écouen. Rok 1515 je kľúčový dátum pre tok francúzskej histórie. V tom roku sa udiala bitka pri Marignane, talianskom meste nachádzajúcom sa asi 16 km od Milána. V bitke bojovali proti sebe armáda francúzskeho kráľa a švajčiarski žoldnieri, ktorí boli v tej dobe neporazení už dvesto rokov. V kritický deň bitky Francúzi však získali podporu benátskych jednotiek a tak sa bitka stala urputnou a mimoriadne smrtiacou. Padlo v nej 16 000 vojakov, čo je na túto historickú dobu privysoké číslo. Mladý kráľ František I. práve dovŕšil 20 rokov a v tomto roku bol aj korunovaný 25. januára v katedrále v Reims. Jeho kráľovská prax trvala len niekoľko mesiacov, keď išiel obhajovať svoje dedičské práva na neapolské vojvodstvo a Miláno. Mladý kráľ bol hlavou monarchie, ktorá po storočnej vojne disponovala bohatstvom a silnou armádou a nadobudla nielen politickú moc ale aj ekonomickú silu. Napriek tomu potrebovala talianske…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Arabský ústup a iránsky vzostup vplyvu

Irán priamo aj nepriamo vplýva na pätinu arabského sveta Schopnosť Iránu použiť svoj vplyv na arabské národy by sa dala hodnotiť vo vzťahu k relatívnemu poklesu moci štátov arabského sveta a nie ku vrodenej sile Iráncov. Toto si myslí univerzitný profesor Dr. Michael Sharnoff. Redakcia dodáva, že tu uvádza dlhší  text v preklade, ktorý vie poskytnúť len základný prehľad v tak komplikovanej otázke akou je arabský svet. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Viedenská univerzita-Alma Mater Rudolphina

Miesto, kde vznikala slovenská inteligencia, sa nenachádzalo v dávnejších dejinách na Slovensku, ale v Rakúsku, a to vo Viedni. Najdôležitejšou kolískou všetkých učencov pochádzajúcich zo Slovenska bola Alma Mater Rudolphina (historický názov) alebo terajšia Viedenská univerzita. V minulom roku bolo okrúhle výročie jej založenia 12. marca 1365 Rudolfom IV. Habsburským. 650 rokov stará univerzita má na svojom konte významných absolventov - fyzikov, matematikov, lekárov, historikov. Patria medzi nich aj Slováci, napríklad: Adam František Kollár (alias Slovenský Sokrates), Maximilián Hell (bibliotekár Márie Terézie), slovenský národovec Ján Kollár, zakladateľ Matice slovenskej Karol Kuzmány. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Vianoce v dejinách

Vianoce nepatria medzi najstaršie kresťanské sviatky. Irenej z Lyonu a Quintus Tertullianus ich nezaradili do svojich zoznamov sviatočných dní. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z Egypta, keď Klement Alexandrijský napísal, že určití egyptskí teológovia stanovujú dátum narodenia Ježiša Krista na 20. mája v 28. roku panovania cisára Augusta a v deviatom mesiaci roka súdobého kalendára. Ďalší zase stanovili dátum z 24. na 25. Pharmuthi – 19. alebo 20. apríl. Klement Alexandrijský napísal v spise “De paschae computus” v roku 243 , ktorý bol nesprávne pripisovaný sv. Cypriánovi, že stanovuje narodenie Krista na 28. marca, pretože v tomto dni bolo stvorené Slnko. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Nepriatelia Ríma (4) – Neskoré cisárstvo

Úvod Všetko, čo má svoj začiatok, má aj koniec. O Ríme sa hovorí, že to bola v podstate ideálna civilizácia či ríša. Dobre spravovaná, efektívna v boji a dostatočne flexibilná na to, aby zvládla obrovské množstvo problémov. Takéto impériá padajú len dvomi spôsobmi. Kompletným zničením inou mocnosťou, prípadne inou mimoriadne silnou katastrofou, alebo vplyvom najrôznejších problémov, ktoré často súvisia. Rím narazil na problémy ďaleko za hranicami, na hraniciach i vo svojom vnútri. Ťažko povedať, čo do akej miery spôsobilo pád. Isté je len to, že padol. Nebol to však pád bez boja a aj v tomto neskorom období dokázali Rimania úžasné veci. Tak, ako aj ich súperi. Hún Atila - kresba v dobovej germánskej ságe Poetic Edda. foto: Wikimedia Commons Húni Ako poraziť v boji divochov, ktorí nepoznajú takmer nič iné ako boj? Takúto otázku si mohli klásť najrôznejšie podrobené národy, ktoré sa stretli s Húnmi. Bleda a hlavne Atila dorazili ako veľká voda, ale ich postup nebol len o vojne. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Salafizmus a džihádizmus. Čo to je?

Pojem salafizmus (arabsky as-salafíja) označuje prúd v sunnitskom hnutí v rámci islamu, ktoré bolo založené na koráne a sunne. V súčasnosti termín označuje hnutie ultra-fundamentalistov. Všetky odnože salafizmu, ktorých je veľa, vychádzajú z pôvodného učenia proroka a jeho sunnu kladú nad ľudský rozum. Salafizmus ako taký sa zakladá na požiadavke návratu islamu ku jeho prvopočiatkom. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Nepriatelia Ríma (3) – Rané cisárstvo

Úvod Prelom letopočtov je zároveň časom, kedy sa Rímska republika menila na prvé obdobie cisárstva, tzv. principát. Cisár bol oficiálne prvým občanom Ríma a Rím samotný bol na vrchole svojej moci. Po vláde Augusta prišlo k vláde niekoľko šialencov, ako Caligula a Nero. Po nich prišlo obdobie Flaviovcov a za nimi ďalšie obdobie, známe aj ako Piati dobrí cisári. Rím bol vo svojom zlatom veku kultúry a jeho vplyv sa rýchlo rozširoval na všetky strany. V čase najväčšej rozlohy spájala Rímska ríša Perzský záliv s Portugalskom. Ranné cisárstvo bolo však aj obdobím vojen, keď Rimania narazili na nových súperov, predovšetkým na najrôznejšie kmene Germánov. Židia Židia mali už v dávnych dobách svoje kráľovstvo, ktoré si strážili. Ich prosperita samozrejme priťahovala pozornosť cudzích mocností a tak nečudo, že ich územie zabrali alebo vyplienili Asýrčania, Babylončania, Peržania a samozrejme Macedónci pod vedením Alexandra Veľkého. (viac…)
Pokračovať v čítaní