HemmladyBudúci týždeň bude v Southwark Playhouse v Londýne hraná po druhýkrát v histórii v Británii hra od Ernesta Hemingwaya Piata kolóna. Prvýkrát ju produkoval Michael Powell na začiatku roka 1944.

Hemingway napísal túto hru počas svojej misie v Madride v úlohe vojnového reportéra pre Severoamerickú novinársku alianciu. V tom čase sa odohrávali boje na severe, Madrid bol denne ostreľovaný delostrelectvom a bombardérmi. Bol obkolesený štyrmi kolónami frankistických jednotiek, mesto trpelo ostreľovačmi a sabotérmi, ktorým sa hovorilo piata kolóna. Hra ako taká nebola považovaná za veľké dielo, no fascinuje svojou výpovednou hodnotou o samotnom Hemingwayovi.

Zápletka hry je relatívne jednoduchá a točí sa okolo postavy Philipa Rawlingsa, Američana a  kontrašpionážneho agenta Kominterny, ktorý opisuje sám seba ako „druhoradého poliša predstierajúceho, že je treťoradým novinárom“.

Ústredná téma je konflikt medzi Rawlingsovým poslaním v boji proti Piatej kolóne a jeho želaním byť s Dorothy Bridgesovou, vysokou nápadnou blondínou s nejasnými kontaktami na časopis Cosmopolitan. Vyčerpaný Rawlings, cynický aj romantický, je projekciou samotného Hemingwaya. Má široké ramená a kráča ako gorila, má rád surovú cibuľu, lančmít, čistú whisky a Chopinovu hudbu a píjava v Chicote´s bare. V hre je veľa narážok na jeho manželku Pauline Pfeifferovú. Hra sa začína v hoteli Florida obývanom rôznymi bezpečnostnými silami. Florida bývala v skutočnosti v Madride a tu sa aj sám autor zamiloval do novinárky Marthy Gellhornovej. Fiktívny Hem (jeho prezývka medzi priateľmi) v osobe Rawlingsa býva v izbe, ktorú autor opisuje v hre ako svoju skutočnú hotelovú izbu, kde je prenosný gramofón a stôl zaprataný zvyškami jedál.

Hru napísal počas prvého roku svojej aféry sGellhornovou, kedy napísal verziu, v ktorej vytvoril krutý portrét Bridgesovej, “znudenej kurvy z Vassaru”, čo údajne malo odzrkadlovať obecný názor autora na ženy.

Bridgesová je v tomto kontexte predstavovaná ako bezduchá boháčka, ktorá žije na husacej pečienke a túži po návrate do svojho zmäkčilého prostredia v Paríži a na Riviére. Sám Rawlings preukazuje rovnako povrchné záľuby, keď chce sobáš s ňou len kvôli jej “najdlhším, najzamatovejším a najrovnejším nohám na svete”, (Čo však nie je ten najhorší variant – viď rôznych hochštaplerov). Bridgesová predstavujúca skutočnú Gellhornovú je klišéovitou figúrkou, lenivou, rozmaznanou a skôr hlúpou. Toto je model ženy, ktorá sa v jeho diele vyskytuje nie jeden raz. No postava Bridgesovej prechádza v pozadí určitým psychologickým vývojom, je vystavená ostreľovaniu rovnako ako ostatní a rozhodne sa neváľa v šperkoch a hodvábe.

Keď sa ho v hre Dorothy pýta, či by chcel mať dlhý, šťastný, pokojný život na mieste ako je Saint-Tropez s dlhými prechádzkami a plávaním a deti a byť šťastný, Rawlingsa to zvádza, no ocitá sa v rozpore so svojím tajným poslaním.

Stane sa, že jeden člen piatej kolóny utečie, keď zaspia stráže. Rawlings a Bridgesová ležia spolu v posteli, keď mladého dobrovoľníka zastrelí vrah-ostreľovač piatej kolóny v zajatí, ktorého napadne z toho obviniť Rawlingsa.
Rawlings odíde spolu s nemeckým kamarátom Maxom, ktorý je antinacista za línie a odchytí jazyka, ktorý počas vypočúvania vyzradí svoje znalosti o piatej kolóne. Max, ktorého v Nemecku kruto vypočúvalo Gestapo, rozsekne Rawlingsovu dilemu o šťastí s Dorothy Bridgesovou a potrebách vojny. Rawlings sa prikloní na stranu brutálnych vypočúvacích metód a nevyhnutnej vraždy.

Vo svojej podstate je táto hra vysoko pacifistická, no nejakých poučiek sa od Hemingwaya nedočkáme. Svoj názor na krutosti vojny vie profesionálne vyjadriť prostredníctvom dialógov a akcie. Aj negatívne vykreslenie povahy hlavnej ženskej postavy vyznieva v podstate v širšom kontexte deja ako kladné, Bridgesová, pôvodným povolaním boháčka, ide robiť vojnovú korešpondentku a ocitá sa spolu s komunisticky ladeným milencom v zóne ostreľovania piatej kolóny.

Iným takýmto nástrojom na vyjadrenie protivojnovej morality je postava Pepeho, šéfa kontrašpionáže, ktorý má sadistický pohľad. Scénka, keď Pepe chladnokrvne počíta výbuchy zakiaľ nalieva každému víno, nesie v sebe jasnú moralitu lámajúcu klišé. Mohla by znieť: Sadizmus nie je výsadou krajnej pravice, sadisti sa nachádzajú hocikde. Španielska vojna, ako je o nej známe, bola príležitosťou pre rôznych komunistických ruských agentov vycvičených pre terorizmus, čo Hemingway v hre častejšie naznačuje.
Chmúrny kontext hry je presvetlený komickými chvíľkami, smiešnou lámanou angličtinou, ktorou blahosklonne nivočí španielčinu manažér hotela Florida. Hru viacerí považujú za slabý odvar neskorších Hemingwayových diel zachádzajúci do klišé, no neprávom. Tento kus má v sebe viacero rovín, humanistickú aj psychologickú, profily postáv sa odkrývajú nie naraz na začiatku ale s postupujúcim dejom, postavy prekonávajú katarziu, ktorá je o to pravdivejšia, o čo je dej založený na prežitej realite samotným autorom.
©Ľudmila Balážová-Marešová

foto:Wikimedia Commons, Hemingway, Erenburg a Regler v roku1937-Španielska vojna,pasová fotka Hemingwaya

Hemingway a jeho Piata kolóna: zahrajú ju druhýkrát v históriihttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/03/hemehrenburgreglerspain-e1458399030541.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/03/hemehrenburgreglerspain-e1458399030541.jpgadminKultúraRecenzieLiteratúra,USABudúci týždeň bude v Southwark Playhouse v Londýne hraná po druhýkrát v histórii v Británii hra od Ernesta Hemingwaya Piata kolóna. Prvýkrát ju produkoval Michael Powell na začiatku roka 1944. Hemingway napísal túto hru počas svojej misie v Madride v úlohe vojnového reportéra pre Severoamerickú novinársku alianciu. V tom čase...