Táto téma nás zavedie na územie Belgicka a severného Francúzska počas prvej svetovej vojny, kedy sa tam vyskytovali jednotky kanadskej brannej moci v počte 650 tisíc mužov a dva milióny Američanov. Od Ypres po Nesle bol vidiek vojensky obsadený množstvom osôb, ktorí väčšinou nevedeli hovoriť inak ako anglicky.

Farmári, drobní obchodníci a sedliaci zas len francúzsky. Z praktickej nevyhnutnosti tu vznikol bizarný dialekt, ktorý prijali obidve strany. Franglais.

Najpoužívanejším slovom sa tu stalo „compree?“ Pre Pikarďana je slovo understood nevysloviteľné, ale compree je pohodlné. „Tommy“ ním sprevádzal každú vetu. Frankofónny sedliak, ak nerozumel, odpovedal no compree. A snažil sa vysvetiť význam vety ináč ale hlavne trpezlivo.

V Belgii sa často používalo zámeno „that“ . Spolu s flámskym prízvukom to dávalo tvar “compree dat?”

Vzniklo aj všeobecné pomenovanie “bonne” všetkého toho, čo je dobré. Ale nič nebolo mal (zle), bolo to len invariantné “no bonne”. “Tray bonne” označovalo entuziazmus. S týmito základnými termínmi vedeli Tommy a miestny sedliak viesť dlhé dišputy.

Ak, napríklad, sedliačka od rieky Somme pristihla delostrelcov prechádzať cez jej pole, vyslovila im svoj názor na to s akcentom okolia Somme po francúzsky, nie anglicky, nakoniec anglo-pikardsky:

Y ou no bonne! Compree dat?

Vojak jej odpovedal:

No, madame, hovorí Tommy nevinne, me no compree!

A ku tomu dodal s ospravedlňujúcim úsmevom: Saye la guerre! (To je vojna).

Ak sa spýtali hodinára, či neopraví hodinky, odpovedal: No repair. Pokiaľ bolo na to treba šesť týždňov, donútil sa povedať: Six weeks.

Statočný Škót mohol odpovedať filozoficky v najlepšej francúzštine:

Dans six semaines? Je serais mort. (Za šesť týždňov? To budem mŕtvy.)

Iné každodenné slovo bolo finish. Predavač rozličného tovaru, ktorý už všetko vypredal, povedal tiež „finish“ a odišiel so smiechom potešený z tejto pohotovej odpovede.

Iné konverzačné situácie:

– Papier pour lettre, madame? Et cisseaux?… Compree cisseaux? Et avez-vous chocolate?(Listový papier, madame? A nožnice?…Compree nožnice? A máte čokoládu?)

– Finish, monsieur, je regrette. Tout finish. (Finish, pane, ľutujem. Všetko finish.)

-Oh, oh, no bonne!

Takéto frázy sa našli v listoch vojakov:

– Quand guerre finish, dit l’épicier, tray bonne, hein?

– Oui, oui, oui, répond Tommy. Moi retournay home, voir madame et children. Compree home?

Iným nevyhnutným slovom, ktoré používala celá britská armáda bolo „napoo“. Vyslovte napou. Je to kuriózna skratka vety Il n’y en a plus. (Viac z toho už nie je.)

Zničené Ypres alebo Bapaume boli napoo. Arras, presque (temer) napoo. Subtílne rozdiely…

Ale, ak vám ukradli zapaľovač, ten bol „napoo.All right.“

Táto medzinárodná reč sa zdala byť používaná naprieč všetkými líniami, preliezala železničné koľaje a zasahovala Nemcov (Boches) v ich zákopoch.

Do you speak english?

Nix compree, odpovedal la Boche pokojne.

Vynašiel sa excelentne a odexpedovali ho naspäť k jeho divízii. Ale kde Boche pochytil tento cudzí jazyk, to sa nikto nikdy nedozvedel.

Napísal Hervé Lauwick, Le Monde

Preklad Ľudmila Balážová-Marešová

adminLingvistický krúžokhistorické,jazykyTáto téma nás zavedie na územie Belgicka a severného Francúzska počas prvej svetovej vojny, kedy sa tam vyskytovali jednotky kanadskej brannej moci v počte 650 tisíc mužov a dva milióny Američanov. Od Ypres po Nesle bol vidiek vojensky obsadený množstvom osôb, ktorí väčšinou nevedeli hovoriť inak ako anglicky. Farmári, drobní obchodníci a sedliaci zas...