Výsledok politiky súčasnej vlády sú okrem iného aj produkty ministra financií SR, medzi ktoré patrí daňová licencia. Je to najmenej populárna daň okrem DPH, ktorú sa podarilo presadiť vďaka absolútnej prevahe jednej strany v parlamente.

Daňová licencia je myšlienkový produkt presadený v podstate dosť zákerným spôsobom a uplatňovaný natvrdo bez akýchkoľvek úľav pre všetky firmy. Účelom daňovej licencie je zdaniť budúci zisk, ktorý má firma vytvoriť, ak ho už netvorí. Keďže aj firmy v mínuse musia platiť licenciu, dostáva ich to do ešte väčšieho mínusu. Táto daň má vraj motivovať firmy, aby aktívne pracovali a tvorili HDP. Neviem, kto toto vymyslel na slovenskej strane, no úmysly na jej zavedenie tu už boli v predošlých rokoch a boli navrhované aj zo zahraničia. Po viacero rokov to neprešlo.

Potom, ako sa vláda Smeru ocitla v situácii, že musela za každú cenu udržať straty štátneho rozpočtu do 3% HDP, urobila najrozličnejšie balíčky ako prekvapenia (nepríjemné) pre daňových poplatníkov.

Najhorším rozhodnutím bolo uvaliť na daňovníkov povinnosť platiť daňovú licenciu. Na Slovensku je spústa malých firiem s chudobnými majiteľmi, ktorí si založili eseročky len preto, že ich zamestnávateľ nechcel platiť riadnu mzdu a požadoval uzavrieť dodávateľskú zmluvu.

Daňová reforma je nevyhnutná na to, aby spravodlivejšie spoplatňovala daňovníkov, ktorí majú len jednu firmu a nevyužívajú rôzne holdingové zoskupenia na utopenie ziskov napríklad komplikovaným prelievaním cashflowu tak, aby sa ich zisky „nejako“ stratili, alebo aby sa „očistili“ vytunelované peniaze (napríklad firmy, ktoré tunelovali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu).

Chýbajúce peniaze vo fondoch a v rozpočte štátu sú daňovou licenciou dorovnávané, no dorovnávať musia aj tí, ktorí nezavinili tieto výpadky. Systém daní, a nielen ten, je takto podriadený už priam klasickému systému neetiky, ktorý sa uplatňuje v zákonodarstve všeobecne. Zlodeji sú ospravedlnení a postihnutí nech platia, čo nespôsobili. Tento etický princíp sa však neuplatňuje len počas vlády Smeru, ale už od štátneho prevratu v 1989.

Preto si myslím, že systém daní v SR by sa mal konečne prerobiť tak, aby daňovú licenciu platili tí, ktorí majú veľa firiem, napríklad viac ako jednu s r.o. firmu, lebo práve títo sú so svojimi komplikovanými prepojeniami pomocou podielov v základných imaniach hlavnými elementami, ktoré znižujú príjem daní do rozpočtu.

Nakoniec, prílišné daňové zaťaženie slovenských daňových poplatníkov si všimli aj v Bruseli. EÚ vyslalo pre naše vládnuce elity jasnú správu: Znížte dane!

Neprimerane prísny daňový systém, ktorý síce naháňa neplatičov, no v novej daňovej úprave – v novele z roku 2013 – tento princíp už neuplatňuje. Zaťažuje aj tých, čo nič zlé nerobia a nevládzu sa pozviechať, aby si založili podnikateľský subjekt so ziskom.

©Text: Ľudmila Balážová-Marešová/ redakcia SvP

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/03/Danova-licencia.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/03/Danova-licencia.jpgadminEkonomikaEÚ,SlovenskoVýsledok politiky súčasnej vlády sú okrem iného aj produkty ministra financií SR, medzi ktoré patrí daňová licencia. Je to najmenej populárna daň okrem DPH, ktorú sa podarilo presadiť vďaka absolútnej prevahe jednej strany v parlamente. Daňová licencia je myšlienkový produkt presadený v podstate dosť zákerným spôsobom a uplatňovaný natvrdo bez akýchkoľvek úľav pre...