Mali by sme sa pozrieť na revolučné Francúzsko, ak chceme porozumieť zdroju ideológie a násilia Islamského štátu.
V posledných týždňoch je stále počuť šum v pozadí, ktorý naznačuje, že Islamský štát (ISIS) a jeho ideológia sú istým návratom do vzdialenej minulosti. Často sa to vyskytuje vo vyjadreniach podobných vyjadreniu podpredsedu vlády Spojeného kráľovstva Nicka Clegga minulý týždeň, ktorý povedal, že ISIS je „stredoveký“. Vskutočnosti je myslenie tejto skupiny založené na modernej západnej tradícii.

Cleggov zásah nie je prekvapivý. Vzhľadom na extrémne násilie bojovníkov ISIS a časté zobrazenia tiel s odseknutými hlavami je pochopiteľné, že sa pokúšame priradiť týmto činom povahu radikálnej „odlišnosti“.
Ale toto nám nie nutne pomáha pochopiť o čo ide. Obzvlášť máme tendenciu prijímať jedno z ústredných tvrdení moderného džihádizmu, to že sa vracia k počiatkom islamu. Ako jeden z podporovateľov ISIS, ktorého sledujem na Twitteri , rád hovorí: „Svet sa mení, islam nie.“

Nie je to len otázka pre akademickú debatu, má reálny dopad. Jedným z pôvabov džihádistickej ideológie pre mnohých mladých ľudí je, že premiestňuje generačnú moc v ich komunitách. Džihádisti a v širšom okruhu islamisti sami seba prezentujú ako verní svojmu náboženstvu, zatiaľčo ich rodičia sa podľa nich utápajú v tradíci alebo „kultúre“.
Musíme to povedať veľmi jasne: súčasný džihádizmus nie je návratom do minulosti. Je to moderná anti-tradicionalistická ideológia s veľmi významným dlhom západnej politickej histórii a kultúre.

Keď Abú Bakr al-Baghdádí prednášal v júli svoju reč vo Veľkej mešite v Mósule, v ktorej vyhlásil vytvorenie Islamského štátu a seba ako jeho kalifa, rozsiahlo citoval indicko-pakistanského mysliteľa Abú Al-A’la Mawdúdího, zakladateľa strany Jamaat-e-Islami (1941) a pôvodcu moderného termínu islamský štát.

Mawdúdího islamský štát je silno ovplyvnený západnými myšlienkami a konceptami.Berie si presvedčenie zdieľané islamom a ďaľšími náboženskými tradíciami, že Boh sám je definitívnym sudcom človeka a pretvára ho tak, že preformuluje Božské vlastníctvo odsúdenia na vlastníctvo „suverenity“ a nakoniec na monopol „suverenity“.

Mawdúdí taktiež čerpá z chápania prírody ako sveta, ktorému vládnu zákony, ktoré sú vyjadrením moci Boha, čo sú myšlienky v jadre vedeckej revolúcie v 17. storočí. Tieto myšlienky kombinuje vo vízii „Božskej suverenity“ a ďalej definuje túto suverenitu v politickej terminológii, potvrdzujúc, že „iba Boh je zvrchovaný“ (The Islamic Way of Life, Mawdúdí 1967). Štát a božskosť splývajú a ako sa Boh stáva politickým, politika sa stáva svätou.
V stredovekej kultúre, so svojím fragmentovaným svetom a viacerými zdrojmi moci, taká suverenita úplne absentuje. Jej pôvod namiesto toho leží vo vestfálskom systéme štátov a v modernej vedeckej revolúcii.

 Abu Bakr al-Baghdadi  vyzýva IS na boj proti USA.
Abu Bakr al-Baghdadi vyzýva IS na boj proti USA.

Ale Mawdúdího dlh voči európskej politickej histórii presahuje jeho chápanie suverenity. Kľúčové pre jeho myslenie je jeho chápanie francúzskej revolúcie, o ktorej veril, že ponúka prísľub „štátu založeného na súbore princípov“ v protiklade ku štátu založenému na národe. Pre Mawdúdího tento potenciál uvädol vo Francúzsku a na jeho naplnenie sa musí počkať na islamský štát.

V revolučnom Francúzsku to bol štát, ktorý vytváral svojich občanov a nič nesmelo stáť medzi občanom a štátom. Z tohoto dôvodu majú dnes francúzske vládne agentúry zakázané zákonom zbierať informácie o etnicite, čo sa považuje za potenciálneho prostredníka medzi štátom a občanom.

Tento univerzálny občan, oddelený od spoločnosti, národa a histórie, je stredobodom Mawdúdího vízie „občianstva v islame“. Rovnako ako revolučný francúzsky štát vytvoril svojich občanov, kde je občan mimo štátu nemysliteľná záležitosť, tak aj islamský štát vytvára svojich občanov. Toto je základom Mawdúdího inak nezrozumiteľného argumentu, že človek môže byť moslimom iba v islamskom štáte.

Ak to chcete pochopiť, nehľadajte v Koráne, pozrite sa na francúzsku revolúciu a v konečnom dôsledku na sekularizáciu myšlienky, ktorá má svoj pôvod v európskom kresťanstve: extra ecclesiam nulla salus (mimo cirkvi niet spásy). Táto myšlienka prešla zmenou s príchodom moderných európskych štátov na extra stato nulla persona (mimo štátu niet právnej subjektivity). Táto myšlienka preukazuje nezvyčajnú silu aj dnes, je zdrojom toho, čo to znamená byť utečencom.

Ak je štát IS zásadne moderný, je takým aj jeho násilie. Bojovníci IS iba nezabíjajú, snažia sa ponížiť, ako sme videli minulý týždeň, keď nahnali skupinu sýrskych rezervistov oblečených iba v spodnom prádle na ich smrť. Snažia sa zneuctiť telá svojich obetí hlavne cez posmrtnú manipuláciu s telami.

Takéto činy majú za cieľ zničiť telo ako singularitu/jedinečnosť. Telo sa stáva manifestáciou kolektivity, ktorá má byť vyhladená, manipulácia s ním zmení to, čo bola raz ľudská bytosť na „odporného cudzinca“. Takéto metódy sa dnes stávajú vo vojne čoraz viac viditeľnejším.

Ústredným programom ISIS je jeho nárok na islamské dedičstvo – všimnite si ako sa al-Baghdádí oblieka. Aby sme tomuto mohli odporovať, musíme porozumieť súčasným zdrojom jeho ideológie a násilia. Žiadnym spôsobom sa to nedá chápať ako návrať k začiatkom islamu. Toto je ústrednou témou jeho podporovateľov, ktorej nesmieme prikladať žiadnu hodnovernosť.

Zdroj: The Guardian
©preklad Kristína Balážová
foto:blog.Týden.cz

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/Islamskystat-e1410356164550.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/Islamskystat-300x300.jpgadminPolitikaislam,Preklad z angličtinyMali by sme sa pozrieť na revolučné Francúzsko, ak chceme porozumieť zdroju ideológie a násilia Islamského štátu. V posledných týždňoch je stále počuť šum v pozadí, ktorý naznačuje, že Islamský štát (ISIS) a jeho ideológia sú istým návratom do vzdialenej minulosti. Často sa to vyskytuje vo vyjadreniach podobných vyjadreniu podpredsedu...