Uvádzam tu preklad článku, ktorý je súčasťou projektu s názvom The Donbass paradox financovaného Journalismfund.eu. pre Euobserver. Text je komprimáciou širšieho reportu o geopolitickom riešení tohto problému.

Mier na Ukrajine v Donbaskom regióne prichádza s vysokými rizikami, pretože vyjednávania sú prijímané s veľkou skepsou zo strany občanov a tiež analytikmi a vládnymi činiteľmi na obidvoch straných konfliktu. Rusmi presadzovaní separatisti majú pod kontrolou veľkú časť Doneckého a Luhanského regiónu už od marca 2014. Aktuálne je vo vyjednávaní požiadavka, aby sa vrátila táto zóna pod ukrajinskú právomoc na oplátku za amnestiu pre vodcov vzbúrencov a za miestne voľby vo februári a za polonezávislosť týchto území.

Ale kritici mienia, že toto legitimizuje anexiu majetku vzbúrencami a obchodov v zónach konfliktu, čo podmínuje ekonomickú a politickú krehkosť Ukrajiny ako štátu.
„Rusi chcú dať Ukrajine kalich s otravou“, hovorí Anders Aslund, člen Atlantickej rady so základňou vo Washingtone.
„Nápad spočíva v tom, že to má zaistiť pád Ukrajiny. Toto sleduje Moskva.“
Potom, ako 8050 osôb zomrelo v donbaskom konflikte, separatisti a ukrajinská armáda sa pomaly sťahujú s ťažkými zbraňami zo zóny, no boje pokračujú.

Prebiehajúce mierové rozhovory riadi Minská kontaktná skupina vrátane predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, OSCE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) a Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Táto skupina pracuje v tandeme s Normandským formátom, v ktorom sú aktívni francúzski, nemeckí, ruskí a ukrajinskí lídri.

Rusko tlačí k návratu Donbasu a robí nátlak na reštauráciu okupovaného Donbasu v rámci Ukrajiny s vysokými nákladmi na jeho rekonštrukciu a vodcovia vzbúrencov, ktorí prevzali kontrolu nad súkromným sektorom, ukrajinskými štátnymi baňami, stovkami podielov v obchodoch a bankách,  sankcionujú zničenie tovární a baní a predaj svojich aktív ako je železný šrot.

Pozícia vzbúrencov nebude posilnená víťazstvom v plánovaných voľbách na okupovanom území, ktoré sa majú udiať 20. februára 2016. Nové (predpokladané) delenie podľa ich výsledku nevytvára entuziazmus medzi oboma stranami sporu.
Igor Plotnickij, vodca Luhanskej republiky povedal vo videu: „Nikto z nás sa nechce vrátiť do Ukrajiny a ako to chápem ja, Ukrajina to nechce tiež.“
Ale tiež naznačuje, že je tu priestor pre kompromis. Kyjev by potreboval dať amnestiu vzbúrencom obvineným z vojnových zločinov a „špeciálny štatút“ pre vzbúrené republiky, čo si vyžaduje zmenu ukrajinskej ústavy. Toto by mohlo legitimizovať inštitúcie vzbúrencov na výmenu za suverenitu Ukrajiny a ukončiť zabíjanie, ako zdôraznil Sergej Lavrov – minister zahraničia RF.

Hlava bezpečnostnej rady Doneckej republiky Alexander Chodakovskyj tiež podporuje reintegráciu, ale s podmienkou v prospech samovyhlásených republík. V septembri (minulý rok) nebol spokojný s tým, čo ponúkol Kyjev, uviedol web Fontanka.ru.

Na uliciach Donecka je väčšina obyvateľov skeptická o efektivite rozhovorov medzi Ukrajinou, separatistami, Ruskom a OSCE v Minsku.
“Považujem všetky mierové jednania za ukončené, keď svetoví lídri hovoria: ´Džentlmeni, vojna skončila, nikto nemá byť zastrelený!´” hovorí študent Oleg. “Pretože keď oni začnú rozhovory o niečom v Minsku, začne sa streľba v Donecku.”

Putinova politická smrť (?)
Napriek prísľubu prímeria, sú svedkovia násilia v bežnom živote. „Je to ako že stiahnutie zbraní po nejakých dohodách je zábava, ale tu sa stále strieľa každú noc“, hovorí manažérka Marina z kyjevského dištriktu v meste Doneck. Je požiadavka na mnohé praktické riešenia.
„Sme týraní a chceme to rýchlo ukončiť“, hovorí Marina. „Je potrebné sa pripraviť na zimu, nie len
rozprávať. Nie je jasné, kedy budeme mať plyn, vodu alebo elektrinu. To je to, čo straší mňa – nie nasledujúce vyjednávania.

Donecký guvernér Pavlo Žebrivski (prokyjevský) má pesimistický postoj voči minskému procesu. „Demokraticky úspešná Ukrajina by chcela smrť imperiálneho Ruska aj Putinovu politickú smrť“, hovorí.
„Putin nie je pripravený opustiť Ukrajinu sám. Bez sankcií proti Rusku a bez ekonomického kolapsu Ruska, hovoriť o tom, čo to prinesie Ukrajine a Donbasu, znamená oklamať sa.“
Guvernér vo svojom úrade v Kramatorsku hovorí o posune hranice o 70 km.
„Streľba sa stala túto noc častejšou – 15 útokov, minulú noc 18“, hovorí. „Rebeli akumulovali sily blízko mesta Novoazovsk blízko prístavu Mariupoľa. Týmto je mier veľmi vzdialený od nás.“

Situácia na mieste vyzerá tak, že ruský dar Ukrajine značí skolabovanú infraštruktúru, triedu
gangsterov, zničenú ekonomiku a straumatizovanú populáciu, z ktorej polovica je roztrúsená
vo zvyšku krajiny.
Donbas by sa mohol stať oblasťou nikoho, ale Ukrajina potrebuje upevniť svoju územnú integritu.
Región je na ceste stať sa de iure ukrajinskou provinciou, ale de facto Rusmi chráneným mikroštátom.
„Pragmaticky, za tri roky by Ukrajina mohla ľahko už žiť bez tohto územia“, hovorí donecký obchodník a politik v exile v Kyjeve Vitalij Kropachov.
„Ale je to naše a nikto nemôže zaručiť, že raz odídeme, iné scenáre ako tento nemá miesto v ostatných regiónoch. Federalizácia nemôže prichádzať do úvahy. Sme jednotná krajina.“
zdroj:

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/tank-separatistov-v-oblasti-Luhanska-10.9.2014-anatolij-stepanov-e1410448665310.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/tank-separatistov-v-oblasti-Luhanska-10.9.2014-anatolij-stepanov-300x267.jpgadminPolitikaRusko,UkrajinaUvádzam tu preklad článku, ktorý je súčasťou projektu s názvom The Donbass paradox financovaného Journalismfund.eu. pre Euobserver. Text je komprimáciou širšieho reportu o geopolitickom riešení tohto problému. Mier na Ukrajine v Donbaskom regióne prichádza s vysokými rizikami, pretože vyjednávania sú prijímané s veľkou skepsou zo strany občanov a tiež analytikmi...