Codex Gigas - obrázok diabla.
Codex Gigas – obrázok diabla.

Povestná „Ďáblova bible“ alebo inak „Kodex gigas“  je najnovšie témou mnohých článkov  v slovenskej tlači. Zaujalo ma, ako to presne bolo s touto diabolskou záležitosťou a našla som pekný zdroj v kvalitnom  vydaní „Praha esoterická“ z roku 2000 od Jiřího Kuchařa. Ďalším serióznym a prístupným zdrojom môže byť česká wikipédia.

Tu sa nachádza pod číslom 98 jej príbeh aj s opisom obsahu. Diablova biblia je momentálne ešte stále vojnovou korisťou a je uložená preto v muzeálnych zbierkach v Stockholme. Prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1295. Posledný záznam v knihe je z dátumu 1229. Predpokladá sa však, že toto dielo vzniklo o polstoročie skôr.

Biblia je veľký predmet z oslej kože široký 51 cm a vysoký 92 cm. Obsahuje viac ako 300 listov, na ktorých je napísaný Starý aj Nový zákon a Kosmasova Kronika česká. Tiež sú v nej šokujúce unikáty: dve historické práce židovského historika Josepha Flavia z 1. storočia po Kr., slávne „Origenes“ od biskupa Isidora zo Sevilly zo 7. storočia,  rozpravy o ľudskom tele zo salernskej lekárskej školy a viacero spisov a pojednaní, napríklad Penitenciál, čo je podrobný zoznam všetkých možných hriechov, akési spovedné zrkadlo. Zvlášť treba zdôrazniť, že hlavne časť latinského Nového a Starého zákona v latinčine, čo je vlastne Vulgata, sa tu vyskytuje v celkom ojedinelej zostave biblických kníh. Tento fakt urobil možno z kódexu satanské dielo, pretože obsahuje aj deuterokanonické texty, napríklad knihu Baruch. Ďalším znakom diablovej práce mohlo byť to, že na štýle manuskriptu nie sú viditeľné známky dlhoročného spisovania, na ktoré by vplývalo starnutie pisára a iné subjektívne skutočnosti. Kódex je štýlovo natoľko vyrovnaný, ako by bol napísaný „za jednu noc diablom“.

Rukopisná výzdoba tohto kódexu je vzhľadom k dobe v ktorej vznikla zvláštna a ojedinelá. Viazanie, rukopis, iniciály a farby sú v harmonickej jednote. Usudzuje sa, že by to mohlo byť celoživotoné dielo jej autora – pisára či mnícha.

V husitskej dobe sa kódex nachádzal v kláštore Broumove a prístup k nemu mali len vyvolení zvedavci. K nim patril napríklad cisár Ferdinand I., cez ktorého sa informácia o nej dostala do ušú Rudolfa II., jeho vnuka. Vnuk, Cisár alchymistov a vášnivý zberateľ, si ju dal zaradiť do svojej zbierky. V Prahe bola uložená od roku 1594 až do konca tridsaťročnej vojny v roku 1648, kedy ju ukoristila švédska armáda spolu s celou Rudolfovou zbierkou na príkaz kráľovnej Kristíny Švédskej. Až do roku 1796 ju žiadny Čech neuvidel. V katalógu Kráľovskej knižnice stockholmskej zbierky je zapísaná ako “ diabolské dielo zamurovaného mnícha“.

Začiatkom roka 1990 požiadal o vrátenie zbierky či aspoň jej časti čerstvý prezident Havel v parlamentnom  prejave. No švédska strana reagovala negatívne, pričom sa menovite spomenula tzv. Diablova biblia ako predmet, ktorý v žiadnom prípade nevrátia.

O tomto mystickom predmete vznikla samozrejme aj legenda. Podľa nej Diablovu bibliu vytvoril benediktínsky mních v Podlažiciach vo východných Čechách. Tento mních bol odsúdený za akýsi zločin na zamurovanie zaživa, z čoho sa vyvinil tým, že sľúbil napísať najväčšiu knihu akú vtedajší svet poznal.

I keď mu neverili, aj tak mu doniesli brko a pergameny.  Mních písal ako o život ale o polnoci mu bolo jasné, že toto dielo nemôže dokončiť. Preto si zaklínaním vyvolal diabla a predal mu svoju dušu za jeho pomoc s napísaním biblie. Podľa legendy ráno za svitania bola biblia hotová. Bola obrovská a krásna, no mala jednu chybu: na niektorej stránke mala podobizeň diabla a pred ňou sčernalé strany so zaklínaním.

Kresťanská verzia tvrdí, že mníchovu dušu spasila modlitba k Panenke Márii. No napriek mystike a ústnemu podaniu kniha skutočne existuje. V skorších dobách budila v ľudoch taký rešpekt, že aj napriek „satanskému pôvodu“ ju inkvizícia nikdy nezatratila a nedala hodiť do plameňov.

 

©text: redakcia SVP

 

 

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/12/Diablova-biblia-559x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/12/Diablova-biblia-300x300.jpgadminHistorický krúžokLiteratúraPovestná 'Ďáblova bible' alebo inak 'Kodex gigas'  je najnovšie témou mnohých článkov  v slovenskej tlači. Zaujalo ma, ako to presne bolo s touto diabolskou záležitosťou a našla som pekný zdroj v kvalitnom  vydaní 'Praha esoterická' z roku 2000 od Jiřího Kuchařa. Ďalším serióznym a prístupným zdrojom môže byť česká...