Irán je jediná krajina na svete, ktorá povoľuje obchod s ľudskými orgánmi. Pretože nad touto praxou sa všeobecne krčí nosom, jednoduché zakázanie trhu s orgánmi nie je vhodný postup.

Je skutočne iritujúce pozerať na ľudí sprejujúcich grafitti na múry v Tehráne ako formu inzerátu na vlastné orgány. Píšu na ne svoju krvnú skupinu červenou farbou spolu s telefónnym číslom, napríklad: „O+ ľadvina na predaj, volaj pre viacej detailov…vyjednanie ceny.“ Určité weby začali na úrovni 4000 libier šterlingov. V niektorých publikovaných článkoch na vlastných stránkach sa zmieňujú pre predajcov, že ideálne je neskôr, keď sa ceny zdvihnú…

Ale proti inzerátom sa tvrdo bojuje. Streetový umelec známy ako „Black hand“ alebo „Iranian Banksy“ dal v súčasnosti nakreslené umelecké ľadvinky do aukcie. Iránsky film toto kriticky komentuje, napríklad vo filme „The Final Whistle“ (2011), v ktorom ilustruje prípad Malineh, mladého dievčaťa, ktoré chce predať vlastnú ľadvinu, aby získala viacej „Diyah“ (krvavých peňazí, ktoré ako finančnú kompenzáciu zaplatí dedičovi obete podľa islamského práva). Takto chce zachrániť svoju matku pred odsúdením a popravou kvôli obvineniu z vraždy.

Irán je jedinou krajinou na svete, ktorá legalizovala predaj orgánov. Ale otázka je, či to funguje dobre, je diskutabilná. Je pravdou, že konkurencia v trhovej ekonomike Iránu zapríčiňuje, že je nedostatok ľadvín na predaj. Ako kontrast možno uviesť Spojené kráľovstvo. Tu zomiera ročne 300 ľudí, lebo nemôžu nájsť darcu a asi 6000 ľudí čaká na zozname transplantácií.

Jednou z výhod povoleného obchodu s orgánmi je, že to znižuje nedostatočnú ponuku, čo je argumentom proti legislatívam, ktoré radšej privilegujú utrpenie. Mnohí v Iráne, ktorí potrebujú ľadviny sa nemôžu dostať k žiadnej. Na druhej strane, vzhľadom k súčasným ekonomickým podmienkam v Iráne chudobní nemajú na výber a predaj vlastnej ľadviny je pre nich finančnou nevyhnutnosťou.

Autorka článku sa rozprávala s 24-ročným Hamedom, mladým predajcom ľadviny z Teheráne. Na otázku, prečo je ochotný podstúpiť proces predaja jeho ľadviny v tak mladom veku, povedal: „platiť každodenne veci ako jedlo začalo byť čím ďalej tým viac drahé a teda, nemám na výber“…Ako Francis Delmonico, univerzitný profesor z Harvardu, správne vysvetlil vo Wall Street Journal: „sú to chudobné osoby, ktoré predávajú“.

Okrem ľudí chorých, ktorí potrebujú orgány, sú tu obete nehôd, čo sú v Iráne naozaj vysoké čísla. Podľa Unicef.org je množstvo nehôd v Iráne vyššie dvadsaťkrát ako je svetová hodnota. Každý rok je zabitých na cestách Iránu okolo 28 000 osôb, čo je obeť každých 19 minút. Nehody sú väčšinou zavinené vysokou rýchlosťou premávky. V prípade zníženia počtu zranených na cestách by sa tiež určite znížil dopyt po orgánoch. No trensplantácie stále zostávajú pre mnohých jediným riešením, ako si zachrániť životy. Medzi dopytom a ponukou orgánov sa priepasť medzi nimi zvyšuje v neprospech dopytu.

[mc4wp_form]

Zdroj: Your Middle East, foto: YourMiddle East

Preklad redakcia SVP

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/11/BlackHand.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/11/BlackHand-300x300.jpgadminKultúraislam,Stredný východ,ZdravieIrán je jediná krajina na svete, ktorá povoľuje obchod s ľudskými orgánmi. Pretože nad touto praxou sa všeobecne krčí nosom, jednoduché zakázanie trhu s orgánmi nie je vhodný postup. Je skutočne iritujúce pozerať na ľudí sprejujúcich grafitti na múry v Tehráne ako formu inzerátu na vlastné orgány. Píšu na ne svoju krvnú skupinu...