Keď sme už v plnom brexitovom ošiali, obzrime sa rýchlo za seba, čože sa to stalo (?).  Stalo sa to, čo pravica potrebovala dostať ako trest a nie odmenu za „úspešné referendum“ a tak podobne neistí voliči, ktorí ju zvolili.

Vystúpenie spoluzakladajúceho členského štátu nie je vôbec tak jednoduchá procedúra, aby si vedel dav pracujúcich Britov vykalkulovať následky. Navyše, títo pracujúci aj nezamestnaní konali pod tlakom médiálneho masírovania nezodpovednej pravice, ktorá mala lídrov, čo využili nechuť voči únii, aby sa dostali na najvyššie pozície vo vedení štátu. Bývalému novinárovi Johnsonovi zachutila moc, keď nosil insígnie primátora Londýna. Preto sa ocitol v košiari Ukipu, aby sa znovu ocitol na štarte k vyššej méte.

Odhalenie vlastného klamstva Nigelom Farageom bola lacná fraška a výborná zámienka na vypísanie petície za ďalšie referendum, ktoré zruší výsledky toho prvého a vráti Spojené kráľovstvo do pokojných vôd.

Celý príbeh vyzerá ako príučka pre nespokojných voličov, ktorí sa chopili svojich demokratických práv v nesprávnej chvíli a so slabým vedomostným pozadím.

V masových médiách sa recykluje  myšlienka, že vlna exitov vznikla kvôli chybám bruselskej byrokratickej mašinérie, ktorú už neovláda demokratický systém ale niečo iné, čo ešte nikto nedefinoval.

Za posledných asi päť rokov sa naozaj enormne vystupňovali rôzne šibnuté či len mierne šibnuté opatrenia v smerniciach, o ktorých už členovia zistili, že pri ich plnení netreba robiť nadprácu, čo sa prejavilo v prípade migračnej vlny.

Keby sa Angličania držali tejto idey, nemuseli mať teraz problémy, no inak referendum zapôsobilo ako liečivý šok. Po prekvapení s jeho výsledkom by sa bruselská európska vláda mala vrátiť k demokratickým hodnotám pri riadení EÚ, ktoré odhodila. Zväzok slobodných štátov riadený rámcovými princípmi a nie detailnými návodmi aké žiarovky, aké banány, aké vysavače máme nakupovať a aké normy máme oslabovať v potravinárstve a farmácii je to, čo potrebujeme.

No chyby sa udiali aj na strane systému, ktorý sa snažil udržať pokope Spojené kráľovstvo, ktoré teraz utrpelo riadnu puklinu v hĺbke svojich základov. Prečo nedokázala vrstva nezamestnaných bielych Angličanov konkurovať prisťahovalcom z východu Európy, prečo má Británia zlý zdravotnícky systém a zrejme aj menej pracovných príležitostí pre sústavný prílev imigrantov na ostrovy? Toto sú príčiny, prečo ľudia nasledovali extrémistu a nie uznávaného politika s tým najlepším vzdelaním, ktoré je možné získať v monarchii.

Nakoniec, je čudné, že toľkí politici a byrokrati v Bruseli aj v Londýne nedokázali správne usmerniť vývoj, ktorý sa ocitol v kríze, napriek všetkým možnostiam, ktoré stáli také obrovské množstvo eur. Radšej tie peniaze mohli dať na podporu rozvoja zamestnanosti, rozvoja malých a stredných firiem a rozumných sociálnych a pracovných zákonov.

Vyjadrujúc dúfanie, že v Bruseli zaveje čerstvý vietor, ktorý vymetie byrokratickú samoľúbosť, teplomiestečkárov a prisluhovačov lobystických klanov, čakáme veľmi rýchle reakcie na nápravu nešťastí, ktoré privodili na naše hlavy úradníci v kópii Kolosea.

©Ľudmila Balážová-Marešová

 

Brexitový ošiaľ: kde skončí ? /komentár/https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/06/Brexiteurope-e1466616421975.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/06/Brexiteurope-e1466616421975.jpgadminKomentárePolitikaBrexit,Komentáre,UKKeď sme už v plnom brexitovom ošiali, obzrime sa rýchlo za seba, čože sa to stalo (?).  Stalo sa to, čo pravica potrebovala dostať ako trest a nie odmenu za 'úspešné referendum' a tak podobne neistí voliči, ktorí ju zvolili. Vystúpenie spoluzakladajúceho členského štátu nie je vôbec tak jednoduchá procedúra,...