Korene vedomostí o bájnej Atlantíde

Solón
Solón

O bájnych krajinách nemožno tvrdiť, že sú predmetom historickej vedy a keď, tak okrajovo. V prípade krajiny Atlantída je to však trochu inak. Zmienky o nej sa vyskytujú v antickom zdroji u Platóna (427 pr. n.l. -347 pr. n.l.)  v jeho Dialógoch Timaia a Krítiasa. Údaje pre tento zápis získal Platón od iného známeho antického dejateľa štátnika Solóna, ktorý vykonal cestu do Egypta a tam natrafil na informačný zdroj o Atlantíde. Podľa antických historikov, v prvom rade Plútarcha, strávil Solón desať rokov cestovaním, počas ktorého sa ocitol v Egypte a viedol učené rozhovory s kňazmi bohyne Neit v meste Sais. Tu sa mal dozvedieť o existencii bájnej krajiny Atlantída.

Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred obdobím, keď  žil archont Solón (zakladateľ aténskej demokracie) – čiže 9600 rokov pred Kr. – za Herkulovými stĺpmi  (Gibraltársky prieliv) kontinent veľký ako Malá Ázia a severná Afrika (vtedajší názov Líbya) dokopy. Platón bol natoľko seriózny, že uviedol aj svoj zdroj informácií.

Novodobé zdroje

Platónova Atlantída má mnoho špekulatívnych geografických umiestnení a ani jedno nie je dokázané. Jedním z nich je Tichý oceán. Práve v týchto miestach sa lokalizuje aj bájna krajina Mu. Ňou sa zaoberali aj novodobí bádatelia James Churchward a David Hatcher Childress, ktorí  natrafili na súbor hlinených tabuliek počas pobytu v Indii v jednom z mnohých tamojších kláštorov. Texty v neznámom písme im vraj pomohol preložiť budhistický mních. Hovorilo sa v nich o rozvoji a úpadku skvelej civilizácie, ktorá pred mnohými tisícročiami existovala na kontinente Mu, ktorý ležal v Pacifiku.  Súbor týchto tabuliek však nebol kompletný a Churchward si dal prácu s precestovaním Ázie, kým našiel chýbajúce texty. Bolo to v Tibete. Temer v tom istom období našiel archeológ William Niven v Mexiku kamenné tabuľky na tú istú tému. Hlinené tabuľky z Tibetu a kamenné z Mexika doplnili prastarý príbeh národa sídliaceho na kontinente Mu.

Churchward o tom napísal päť kníh. Uvádza v nich, že Mu bol dlhý 10 tisíc km v smere západ-východ a 5000 km široký v smere sever-juh. Údajne bol zarastený nádhernými lesmi a žili v ňom veľké zvieratá, uvádza aj mastodonty. Krajina mala byť podľa neho rozdelená na 10 provincií a vraj mala 60 miliónov obyvateľov.

Má to jednu chybu, tú najvážnejšiu, že sa dnes už nevie, kam sa podeli tabuľky, ktoré vraj preložili.

No Churchwardova teória má aj reálne korene. Obyvatelia Oceánie bývajúci na ostrovoch pochádzajú zo spoločného antropologického koreňa a ich zvyky a legendy sú skoro rovnaké. Tiež flóra týchto ostrovov pozostáva z rastlín z Ázie, Austrálie, oboch Amerík a Antarktídy. Ako by sa tam tieto formy rastlinnej ríše dostali  bez existencie celistvého veľkého kontinentu je ťažké odhadnúť.

Ďalším znakom jednotného vývoja je podľa rôznych bádateľov aj výskyt megalitických kamenných stavieb rovnakého typu na Havajských ostrovoch a Veľkonočnom ostrove.

To všetko  vábi rôznych fanúšikov Atlantídy k vyvodeniu hypotézy, že  súostrovia a ostrovy Pacifiku boli kedysi  súčasťou veľkej jednotnej súše. Táto súš mala zahŕňať aj Japonské súostrovie a Havajom bola komunikačne prepojená so západným pobrežím od Kalifornie až po Čile.

Špekulatívnu tézu o Mu podporil aj nedávny objav monumentálnych podmorských architektonických útvarov pri pobreží Japonska pri mestách Yonaguni, Kerama a Aguni a podmorských stavieb pri indickom meste Dwarka. Táto lokalita leží pri indickom štáte Gudžarát  pod hladinou Kambajského zálivu.

Diskutabilný Vimanika Šastra

Ak  sa ku tomu pridá aj pradávny epos Rámajána rozprávajúci príbeh o zničení mesta Ahodja patriaceho do Rámovho impéria a text Vimanika šastra znejúci ako scenár Hviezdnych vojen vrátane lietajúcich strojov z kovu s antigravitačným pohonom, rakiet a zbraní s vraždiacimi lúčmi, cítime úžas. Tieto zbrane likvidujú zo zemského povrchu  celé armády a mestá a pozostalé obyvateľstvo trpí na následky z ožiarenia.

Vo Vimanika Šastra veľmi detailne opisujú lietajúce stroje, ktoré nazýva epos vimánami. Vimány mali aj presne opísané strojové a bojové vybavenie.

Čo sa týka dôveryhodnosti a vypovedacej hodnoty Vimanika šastra, je zrejme nulová. Vimanika šastra mala premiéru okolo roku 1900, skompletovali ju v roku 1923. Jej autorom je indický mystik Subbaraya Shastry – Subarája Šastrí, ktorý ho zostavil v sanskrte. V roku 1944 po jeho smrti sa objavil text preložený do jazyka hindi v knižnici v meste Baroda. A to je pre bájnu vysokorozvinutú civilizáciu krajiny Mu naozaj dejepisný rozsudok smrti. Treba ale uviesť, že Šastrí mal silnú inšpiráciu v epose Rámajána, kde sa spomína cestovanie vzduchom na akýchsi vozoch. Protagonisti eposu sa vcelku často transportovali týmto rýchlym spôsobom.

Mestá Rámovej ríše Mohendžo Daro, Harappa a Kot Džidži dodnes uvádzajú bádateľov v úžas, ako presne dokázali ich stavitelia nakresliť plány miest delených v presných pravých uhloch, dokonale naprojektovať  vodovodné a kanalizačné systémy s toaletami a vodovodmi. A nakoniec, všetky ruiny vykopané v Indii a Pakistane nesú stopy dávnej katastrofy, ktorá zasiahla nečakane celé mestá.

Veľmoc Atlantída

Ten, kto zrovnal so zemou nádherné mestá Rámovej ríše  je vraj Atlantída. V tej dobe mali Atlanťania k dispozícii už lietajúce vozy a Rámovo impérium tiež využívalo také vozy, no len na civilné účely, kým nezačala vojna. Indovia aj národ  Ujgurov boli voči útočníkom bezmocní. Toto je podľa mystika Šástrího.

Atlanťania údajne mali vtedy k dispozícii tzv. skalárne vlny, ktoré poslali naprieč telesom Zeme a tie zničili hlavné mesto Ujgurov. No toto vlnenie vraj zničilo aj tých, ktorí ho vypustili. Preto Atlantídu zalialo more a pevnina sa potopila do hĺbok Pacifiku. Kto si zmyslel využiť pojem skalárne vlny pre potreby dejín Atlantídy či Mu nie je zistiteľné.

Datovanie a lokalizácia

Časové obdobie tejto kataklizmy sa obvykle povrchne odhaduje na desať tisíc rokov dozadu. Encyklopédia archeológie uvádza dátum 11 500 rokov dozadu ako dátum, keď Atlantídu postihla údajná katastrofa. Atlantída so sebou stiahla aj územie Ozirey v severnej Afrike a krajiny existujúcej v oblasti  súčasného Stredozemného mora.  Čo sa týka časového umiestnenia katastrofy, je veľmi otázne, tak ako vlastne všetko čo súvisí s Mu či Atlantis.

Ale hrôzostrašnú udalosť, ktorú popisuje epos s takou láskou k detailu, treba brať ako zaujímavú  signalizáciu, že v tých časoch sa zrejme udialo čosi, čo zničilo obrovské plochy súše. Rámajána a kompilát Vimanika šastra sa zhodujú s modernými zisteniami vedcov, že v dávnej dobe sa udiala veľká kataklizma. Časovo tieto zdroje  však nijako neladia a preto tento príbeh bude mať nejaké komplikované uzlenie nám stále neznáme.

Ak  zdrojom podobnej kvality je biblický Starý zákon, ktorý Židia považujú za učebnicu starovekej histórie svojho národa, prečo za taký istý prameň vedenia nie je možné považovať  indické eposy, ktoré sú navyše staršie ako Starý zákon? Toto sú zvláštnosti, ktoré zrejme nijako nepreklenieme.

Nakoniec sa zmienim o hypotetickej totožnosti  Mu s Atlantídou. Platón a jeho apologéti umiestnili Atlantídu do Atlantiku, indické zdroje však hovoria o krajine Mu rozkladajúcej sa v Tichom oceáne. Od doby, keď boli objavené pod morskou hladinou ruiny miest zničených náhlou katastrofou sa posilnila téza, že Mu nie je Atlantída.

Podmorské ruiny hlavne v Pacifiku, Indickom oceáne a Japonskom mori datujú vedci na základe odborných metód do obdobia medzi 8500 až  12000 rokmi od súčasnosti. V tomto sa vek podmorských megalitických stavieb vzácne zhoduje.

Existuje aj údaj o nájdenom potopenom meste v Karibiku, ktorý irituje mnohých fanúšikov Atlantídy lokalizovanej do Atlantického oceánu.

Vzhľadom k množstvu rôznych hypotéz, bádateľov a špekulatívnych nedokázaných argumentov nie je zatiaľ možné bezpečne ukázať na východ či západ, že tam bola MU=Atlantída. Možno, že tých starých civilizácií bolo viac, veď aj súš sa rozprestierala na oveľa väčšej výmere ako dnes.

©Ľudmila Balážová-Marešová

Zdroje: Na požiadanie možno poslať zdroje k článku.

Obrázky: wikipedia commons

 

 

Uložiť

Atlantída a Mu: pre a protihttp://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/11/Platon-e1479915047792.jpghttp://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/11/Platon-e1479915047792.jpgadminHistorický krúžokAntika,historickéKorene vedomostí o bájnej Atlantíde O bájnych krajinách nemožno tvrdiť, že sú predmetom historickej vedy a keď, tak okrajovo. V prípade krajiny Atlantída je to však trochu inak. Zmienky o nej sa vyskytujú v antickom zdroji u Platóna (427 pr. n.l. -347 pr. n.l.)  v jeho Dialógoch Timaia a Krítiasa. Údaje pre tento zápis získal Platón od...