Irán priamo aj nepriamo vplýva na pätinu arabského sveta
Schopnosť Iránu použiť svoj vplyv na arabské národy by sa dala hodnotiť vo vzťahu k relatívnemu poklesu moci štátov arabského sveta a nie ku vrodenej sile Iráncov. Toto si myslí univerzitný profesor Dr. Michael Sharnoff. Redakcia dodáva, že tu uvádza dlhší  text v preklade, ktorý vie poskytnúť len základný prehľad v tak komplikovanej otázke akou je arabský svet.

Egyptský prezident Gamal Abdel Násir, vodca najväčšieho arabského národa v rokoch 1950 až 1970, bol jedným z najpopulárnejších a naj- charizmatickejších štátnikov 20. storočia. V roku 1954 napísal Násir vo svojej knihe The Philosophy of the Revolution, že egyptské unikátne geografické a historické dedičstvo mu dáva možnosti vplyvu na Afriku, svet muslimov a arabský svet. Z týchto troch významných regiónov to bol arabský svet, ktorý zaujal Násirovu pozornosť najviac: „Vždy si predstavujem, že v tomto regióne, v ktorom žijeme, máme úlohu potulných kočovníkov, ktorí hľadajú herca, aby to zahral.“

Násirova najvyššia vízia bola stať sa neoddiskutovateľným vodcom arabského sveta a použiť svoj vplyv vnútri egyptských hraníc. Vytvoril širokú úniu so Sýriou (1958-61) a premenoval obidva národy na Spojenú arabskú republiku, ale plán skolaboval, pretože Sýrčania to vnímali viac ako egyptskú okupáciu než rovnoprávne zlúčenie.

V roku 1962 počas severojemenskej občianskej vojny súťažili jemenskí radikáli a konzervatívni rojalisti o moc a Násir dúfajúc v rozšírenie svojho vplyvu na Arabský polostrov podporoval radikálov, pretože Saudská Arábia mala úmysel potlačiť Násirov vplyv, aby chránila rojalizmus. Násirova strana vyhrala, ale zaplatila vysokú cenu: najmenej 10 000 egyptských vojakov padlo a jemenská intervencia sa stala
známou ako “Egyptský Vietnam”. Naviac, poškvrnila svoj obraz “Arabského hrdinu”, špeciálne kvôli rozmiestneniu chemických zbraní proti spoluarabom.

Egyptská zničujúca porážka Izraelom v 1967 znamenala aj pád ilúzie o Násirovom panarabskom svete a uplatnenie jeho moci. Aby sa zbavil zodpovednosti za tieto procesy, uviedol do života mýtus, že priama americká a britská intervencia viedla Izrael k ohromujúcemu triumfu. Po jeho smrti v 1970 ani jeden arabský vodca vrátane Háfiza Asada, Sadáma Husajna a Muammara Kadáfího, nebol schopný skopírovať úspech Násirovej charizmy a vizionárstva.

Arabské povstania, ktoré začali v Tunisku v roku 2010 priviedli arabský svet do chaosu. Irak, Sýria, Jemen a Líbya sú zachvátené epidémiou občianskej vojny a povstania a ich centrálne vlády nemajú kontrolu nad celým svojím územím. Líbya má dve rivalizujúce vlády. Libanon je bez prezidenta už 20 mesiacov. Jordánsko je ohrozované Islamským štátom a zaťažené úbytkom jedného milióna utečencov.
Egypt čelí mnohým domácim výzvam vrátane povstania džihádistov na Sinaji, ktoré nevyzerá byť na ústupe.

Od marca 2015 viedla Saudská Arábia neúspešnú alianciu sunnitských Arabov na potlačenie Iránom podporovaných Houtiov v Jemene. Jemenské manželstvo so saudskou opozíciou kvôli iránskej expanzii by mohlo pomôcť vysvetliť, prečo SA popravila šiitského kňaza Nimr al-Nimra 2. januára 2016, čo mala byť provokácia hnevu Teheránu. SA pokračuje v podpore sektárskych tlakov medzi nearabskými sunnitmi ako sú Turecko, Pakistan a Indonézia.

Do revolúcie v roku 1979 Irán ako nearabská krajina obsadzoval okrajovú pozíciu v záležitostiach Blízkeho východu. Od roku 1979 však začal Irán exportovať svoju islamskú revolúciu rozširujúc tým vplyv na blízke národy a podporiac tak šiitské spoločenstvá mimo svojich hraníc.

Počas desaťročí slúžil Saddámov Irak ako bašta proti iránskej expanzii na Blízkom východe. Invázia USA v roku 2003 a deštrukcia Saddámovho režimu strany Baat´h neúmyselne posilnila iránsku schopnosť vplývať na šiitskú väčšinu v Iraku a vplyv Teheránu na Bagdad je bezprecedentný v modernej histórii Blízkeho východu.

V roku 2004 varoval jordánsky kráľ Abdalláh II. pred nástupom “šiitského úsvitu”, ktorý začal v Iráne a rozšíril sa do Iraku. Pokračoval v Sýrii s Asadovým režimom sekty šiitských Alawitov a skončil Hizballáhom v Libanone. Irán teraz rozširuje svoj vplyv s houtiami v Jemene, čo je tá istá skupina, ktorú Saudi dúfali zbaviť moci.

Saudami vedený Arab diskutuje s Iránom o geostrategických záujmoch a na jeho strane je viac prestíže a vplyvu. Obidve strany priložili do ohňa sektárskeho napätia. No nie je presné toto vidieť ako konflikt čisto sektársky. Irán podporoval kresťanské Arménsko v jeho záujme o diskutované územie so šiitským Azerbajdžanom a sunnitským Hamasom a Islamským džihádom v ich spore proti Izraelu. Teraz je obava sunnitských Arabov reálna.

Analytik Hasan Hasan poznamenáva, že arabské monarchie cítia, že tu teraz nie je šiitský úsvit ale spln a že sú obkolesené iránskym šiitským vplyvom.

S iránskym dopadom na Bagdad, Damask, Bejrút a Saná priamo aj nepriamo tento vplýva na pätinu arabského sveta. Takéto niečo si Násir nevedel predstaviť.

Teraz nasleduje iránska nukleárna zmena, nástup Iránu k moci bude pokračovať v predvídateľnej budúcnosti. Najmenej 100 mld. USD zmrazených príjmov bude tiecť medzi účtami Teheránu a zatiaľčo veľa peňazí bude investovaných do iránskej podvyživenej ekonomiky, možno očakávať, že príde aj k podpore iránskych záujmov v Iraku, Sýrii, Libanone a Jemene.
zdroj: Your Middle East, Arab decline and irans rising influence

preklad: redakcia SvP

foto: Hassan Ruhání, Wikimedia Commons

Arabský ústup a iránsky vzostup vplyvuhttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/02/Hassan_Rouhani-e1454690415663.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/02/Hassan_Rouhani-e1454690415663.jpgadminHistorický krúžokBlízky Východ,Preklad z angličtinyIrán priamo aj nepriamo vplýva na pätinu arabského sveta Schopnosť Iránu použiť svoj vplyv na arabské národy by sa dala hodnotiť vo vzťahu k relatívnemu poklesu moci štátov arabského sveta a nie ku vrodenej sile Iráncov. Toto si myslí univerzitný profesor Dr. Michael Sharnoff. Redakcia dodáva, že tu uvádza dlhší ...