Ráno sa ešte váľala vo svojej nadmerne širokej posteli, keď škrekľavo zadrnčal telefón. Vlny sa z neho  šírili cez kovové pletivo matracových strún.

Počas silných horúčav, celé leto bojovala o tento skorý ranný čas, aby nezaspala a povybavovala čo najviac nevyhnutných záležitostí.  Myra a jej násilne modulovaný hlas do kolísavých nízko položených vĺn altu nepríjemne rozhádzal celý jej presne rozplánovaný trojhodinový raňajší maratón. Pristihla sa, že odhodila za hlavu dve návštevy na úradoch a jednu u poskytovateľa internetu.

Išlo aj o optimalizáciu jej mesačných výdavkov, ako sa to naučila taktne formulovať. Myra vedela nečakane zvýšiť intenzitu hlasu tak, že u nej vyvolala náhle nepríjemné pocity kdesi v zadnej časti hlavy. Vedela vložiť do svojho hlasu takú panovačnosť a cynickú nadradenosť, že sa Andrea divila, kde sa to naučila. Zdá sa, že bola zhodou okolností sama a potrebovala spoločnosť.

Sedela na sedadle spolujazdca a nechala sa apaticky nadhadzovať ojazdenými a zle nafúkanými pneumatikami teréňáku, ktorý bol kedysi možno de luxe, teraz už len otlčená potreba.

„No šak povedz, ako sa mávaš?“ zahájila svoj koncert Myra a otočila volantom doprava len s ťažkosťami. Volant mal vôľu takmer štvrť otáčky kruhu, kolesá reagovali tak neskoro, že tereňák, ktorý mal už konštrukčne zlú stabilitu, sa temer prevrátil do jarku. Na biele vyžehlené džínsy jej padali vločky hrdze sponad predných dverí. Asi sa tvárila zadivene.

Myra nasadila intenzívny jamôčkový úsmev a do opačnej zákruty začala krútiť volantom s dostatočným predstihom.

„Som ti navarila niečo móóc dobré. Uvidíš. A čo, žiješ sama?“

Andrea si pobavene uvedomila, že Myre sa skutočne darí byť príjemnou spoločníčkou. Čakal ich sľúbený slnečný deň pri bazéne a bezstarostné kecanie.

Myra zrazu stočila auto o stoosemdesiat stupňov a zamrmľala: „Zabudla som, že treba ísť kúpiť zeleninu. Urobíme si výlet. Dokodrcali sa do nového obchoďáku Pri starom viadukte. Slnko pražilo už ako besné, v kabíne začala byť sauna.  Andrea si prekvapene uvedomila, že autíčko nemá žiadnu klimatizáciu.

Odtrpela  prehadzovanie fliaš a debničiek v zadnom batožinovom priestore,  zdĺhavé klasické zamykanie zámkov. Utiekla rýchlo medzi sklobetónové múry. V prázdnom novom obchodnom dome ju zrazu prepadlol pocit dèja vu. Musela sa v duchu smiať, keď si spomenula na bývalého kolegu, ako on dokázal vyslovovať toto slovné spojenie. Vyslovoval to často a rád, vždy vo forme déja vue. Vyslov ako čítaš.  No ten bol už za ňou niekde na horizonte perspektívy.

Pri  vstupe do parfumérie jej predavačka vložila do ruky reklamnú krabičku džúsu. Ó, pomyslela si. Oni tu fakt majú núdzu o šopaholikov, stočila buľvy do nemožného uhla na potuteľne sa usmievajúcu Myru. Mala to tu už čeknuté. Pre Andreu to tiež nebolo až také prekvapenie. Zaslúžil sa o to jej pocit déja vu. Raz, veľmi dávno, mala presne tento sen. Chodila v ňom, bohvieprečo s Myrou, po úplne prázdnom luxusnom obchodnom dome preplnenom pre ňu vtedy exkluzívnym tovarom od výmyslu sveta a prijímala darčeky od predavačiek spolu s Myrou. Bavila sa skvelo. V tom sne. Po desaťročiach zrazu zažívala totožný happening, no už bez pocitu byť nadnášaná šťastím a bezstarostnosťou. Za posledných dvadsať rokov sa jej zmysly otupili chodením po obrovských plochách, kde si ju nemal kto všimnúť, lebo nezaučení predavači boli práve v štádiu prijatia alebo čakania na prepustenie, preto národný šport behu s vozíkmi si načisto sprotivila.

Myre len utrúsila jedným kútikom: „Toto sa mi už kedysi snívalo“ a pobavene sa párkrát otriasla smiechom. Len tak divadelne. Nemala vôbec šťastnú náladu. Myra si zapamätala ten sen, o ktorom Andrea rozprávala v triede a ktorý preniesol na všetkých tú šťastnú náladu a očarenie z luxusu čo dokázala svojimi slovami vyjadriť.

Myra sa tvárila naoko nezúčastnene. Zaviedla ju sem, lebo dúfala, že sa bude baviť na Andrei, ako ochká od prekvapenia a šťastia. Vyzerá to tak, že nič sa neopakuje celkom presne. Ani „déja vue“.

Myra zahla do iného butiku a ospravedlňujúco zamraučala: „Len si obzriem niečo, aby som vedela, aké sú tu na to ceny“ a opatrne otáčala napodiv dosť zrobenými rukami fľaštičky s drahým lakom. Andrea musela šetriť, lebo už jej dochádzali zásoby. Od posledného obchodu s nehnuteľnosťou uplynul dlhší čas a niveau jej bankového účtu kleslo k pomyselnej červenej čiare.

Predsa si aspoň nabrala jednorázové balenia pleťovej masky. Myra tam stála so stiahnutými plecami a mala trochu nervózny výraz. „Poďme ešte inde. Musím kúpiť pre J. víno.“ Slovo víno vyslovila s veľkým V. Preto si Andrea hneď vybavila v mysli dôležitý, odborne aj  protokolárne komplikovaný výber akostného vína.

Pri odchode z drogérie jej predavačka vsunula diskrétne do ruky lak na nechty, ktorý Myra pri príchode obzerala.  Zážitok zo sna sa skompletizoval.

Za bránou na fotobunky ju ovalila tropická horúčava. Myra si niesla pod pazuchami štyri fľaše vína, ktoré vzala zo spodného regálu. Andrea sa nestihla ani zaraziť, lebo horúčava prehlušila všetky vnemy, aj dobré aj zlé.

Myra vyzerala, akoby zažívala úľavu. V aute bolo ako v grile, no ona sa so šťastným výrazom hodila do sedadla a zastrčila kľúče do štartéra.

„Teraz ešte pôjdeme omrknúť autoservis.“

Andrea v duchu zagúľala bielkami, ale naozaj len v duchu. Chcela si vždy silou mocou s každým vybudovať kladný vzťah. Dokonca aj s Myrou, ktorú nevidela desaťročia. K tomuto stretnutiu ju vlastne mohutne postrčilo to jej snové chodenie po obchoďáku nacpanom tuzexovými tovarmi, ako si to vtedy interpretovala, na ktoré si ešte ráno spomenula. Preto sem aj šla. Nie pre Myru a jej nečakané posmešné nafúkané poznámky boháčky žijúcej v luxuse. Andrea si povedala, že si musí urobiť v hlave revíziu, ale neskôr, keď bude sedieť v tieni pri bazéne a močiť si v ňom nohy.

Myra si dala hore na kopci prestávku. Horúčava ani tu, na kraji lesa, nepoľavovala. Vrch kopca nebol zrejme dobrý úkryt pred slnkom. Obe sa rýchlo vysúkali z rozheganého špinavého auta a utekali do domu. Skvelá záhrada, ošetrovaná a polievaná, terasy s tropickými krami a stromami, drahý strážny pitbull, ručne kované železné zábradlia. Začala považovať kotkodákajúce sliepky v drôtenej klietke za exces bohatej ženy, ktorá sa chce trochu liečiť z existencie členky elity.

Andy si opatrne zastrčila svoj lacný mobil hlboko do kabely, aby nebol na očiach. Našťastie, kúpila si dosť drahé plavky a dúfala, že zapadne do tohto exteriéru.

Keď sa prezliekla pod slnečníkom, vybrala sa do kuchyne, ktorá mala okná na terasu. Myra vkladala fľaše lacného vína do chladničky a trochu sa jej triasli ruky. Olizovala si sústavne pery. „Si dehydrovaná“ povedala zamyslene Andy. „Asi zabúdaš dopĺňať tekutiny“.

„Veď ja to doženiem“ usmiala sa svojím jamôčkovým úsmevom náhle Myra, Andy mala pocit, akoby to bol celkom iný človek. To, ako ju úsmev vždy zmenil, bolo zo začiatku vždy povážlivé, na taký  nenaučený nerutinný vnem sa dlhšie zvyká.

Andy sa pri svojej praxi realitnej agentky stretla so všelijakými povahami aj čudnými maskami nasadenými na pravých tvárach. Niekedy im totiž padali. V nestráženej chvíli, keď nastal finančný kotrmelec vo vyjednávaní, maškarný ples obvykle skončil. A obvykle nepríjemne. Preto sa jej adaptácia na situáciu uskutočňovala pomerne nenásilne a plynulo.

Myra si išla sadnúť s pohárom ľadového vínneho striku na terasu. Kecali asi dvadsať minút, keď si išla konečne vybrať z tašky malú fľašu minerálky. Myra sa celkom odosobnila od návštevy a počúvala vlastné duševné výkriky a stony, ktoré sa z nej rinuli v podobe necenzurovanej správy o súkromných katastrofách za posledné dvadsaťročie. Myra bola nečakane spontánna.

Čudnú zmes osobnej smoly a náhlych príjmov veľkých finančných súm prekladali spomienky na pobyt na západe, keď ešte bola emigrantka z východu, ktorá zostala za hranicami bez pracovného povolenia a bez manžela.

Myra sa náhle zastavila a pozvala ju k bazénu. Kalná zeleň prizdobená opadanými kvetmi oleandrov. Drsné kamene terasovitej architektúry. Andrea čľupla do bazénu. Šmýkala sa trochu na klzkom dne. Vo vode plávali kúsočky kdečoho, nielen oleandrov.

Myra sa zatvárila namrzene. Nemala rada, keď režiséra robil niekto iný. Nazula si žabky a vznešene ako celebritná modelka zišla po schodoch k bazénu.

Myra sa postavila na schodík, aby mala lepší prehľad a kriticky ju sledovala ako pláve sem a tam a každým tempom zároveň rozhŕňa biomasu na hladine. Andrea sa cítila ako idiot.

Myra sa tešila niečomu, o čom vedela len ona sama. Usmievala sa. Zrazu vyštekla:

„ No už dosť. Teraz idem ja!“

Andrea sa rýchlo vysúkala von a sadla si v špinavých plavkách na horúci kameň. Myra plávala a odrfkovala.

Andrea sa jej nedbanlivo spýtala:

„Kedy ti prídu vyčistiť bazén? Nechceš im teraz zatelefonovať? Kým sú pracovné dni.“

Zlý výraz okolo úst a brady zrazu pridal Myre dvadsať rokov. „My si to vylievame sami. Vodu rozlejem do záhrad  okolo.“

„To musí byť riadna potopa“ konštatovala Andrea.

„Mám to už vyskúšané. Nikomu to nevadí.“

„Aha“ povedala Andy, už začínala byť vykoľajená. Zničené auto, lacné víno, žaburina v bazéne. Nejako si to zatiaľ nevedela zrovnať s Myrinými komentármi na „tých pucipajtášov s električenkami“. A tým vznešeným výrazom, s ktorým horko-ťažko preraďovala vydranú spojku.

Spýtala sa jej: „Môžem sa ísť osprchovať niekde?? Tvoj bazén na mne nechal povlak.“

„Nnemám teraz vodu. Je zavretý hlavný ventil. Keď príde J. tak ho povolí.“

Čudné zaváhanie pri prvej slabike a neistota v hlase. Andrea začínala byť z Myry pomýlená. Myrina osobnosť a existencia sa jej zdali nepochopiteľne nespojité.

„A čo ti povie tvoj záhradník na to, ak vyleješ tie hektolitre na tieto krásne rastlinky? Neublíži im to?“

„Záhradník je J. Keď on povie, že to je dobre, tak je to dobre.“

Sedeli spolu na terase pod masívnym slnečníkom, pozerali na skvelý výhľad a vymieňali si otázky a odpovede.

Myre sa trochu triasli ruky bez manikúry, briliant v jej prsteni hádzal silné blesky rovno na Andreu.

„Onedlho príde J. z roboty“ povedala Myra a uchlipla si z tretieho dvojdecáku. „Mám pre neho nachystané jedlo. Ja viem náhodou veľmi dobre variť“ usmiala sa.

Andrea ešte stále sedela v kresle v plavkách a na jej hladkej pokožke zasychal ten sajrajt z bazénu. Začínala byť nervózna. Nemá auto, musela by ísť príliš dlho pešo k autobusovej zastávke. Myra je už ako šoférka odpísaná. Rozmýšľala o únikovom východe.

Myra bola pri bazéne. Telefonovala. Andy začula, ako zvýšeným typicky nepríjemne afektovaným hlasom vykladá: „Ahóoj, ako máš? Čo porábaš? Mám tu kamošku, vieš, tú čo obchoduje s realitami, ale sa jej teraz nedarí. Tak kedy prídeš na návštevu sem hore? Ale až tu nebude ona.“

Osuškou si zošúchala vyschnuté smeti z tela a začala očakávať možného záchrancu v osobe J.

Keď vyšiel mladý svalnatý chalan spoza volantu ďalšieho otlčeného tereňáku, zrejme z autoparku boháčky Myry, pojala tušenie, že tento Herkules asi nebude mať náladu ísť hneď znovu dolu. J. vošiel do kuchyne a začal hľadať jedlo.

„Navarila som ti“ hlesla nesmelo Myra.

J. si vydýchol.

„Dobre je“ spokojne sa posadil na terasu  „nemusím ísť jesť dole. Už mi tie guláše liezli na nervy“.

Andrea si zahryzla do pery. Nechcela sa  tu zamotať do domácich problémov. Už chcela len čo najskôr vypadnúť. J. si spokojne odgrgol, keď vytrel chlebom tanier. Ale to až keď zašiel za stenu do kuchyne, registrovala Andrea periférnym videním.

Pitbulka vyliezla s ukrivdeným výrazom z búdy a išla za J. do kuchyne. Myra sa rozkričala. Pitbulka sa vrátila s ešte ukrivdenejšie skrivenou tlamou. J. vyniesol von surovú špikovú kosť a dal ju do psej misky. „Na, Pucinka, jedz.“ Potom si sadol ku stolu a ostentatívne na čosi čakal. Nakoniec vyšla von Myra s fľaškou piva a pohárom a naliala mu do polovice. Ukľudnený sa napil. Andy usúdila, že asi očakával niečo iné a nie toto pokorné gazdinkovské posluhovanie.

Andrea si už načisto vykoľajená všimla, že Myra má na sebe zásterku. Odišla umyť riady. J. sa na Andy usmial a nadviazal rozhovor. Jeho hlas bol pokojný, rozvážny, v basových hĺbkach. Pôsobil oveľa dospelejším dojmom, než bol ten v občianke. Život ho asi poriadne oškrel a prevychoval. Andrea sa mu na oplátku v skratke predstavila, vek, stav, a kde býva. J. nemal žiadne oficiálne vzdelanie. Potĺkal sa dlho bez trvalého pobytu. Často spával pod širákom. Potom sa mu kamaráti revanšovali za čosi a zoznámili ho s Myrou. Trikrát rozvedená boháčka mu poskytla strechu nad hlavou a prácu.

Andrea a J. si rozumeli. Zarezonovali súhlasným spôsobom. J. ju nakoniec sám od seba pozval, že ju zvezie dolu kopcom. Myra sa odula. J. zamieril do menej oškretého landroveru a len zamával dozadu na Myru: Ty zostaň tu, ja sa rýchlo vrátim.

Len aby, zahuhňala Myra a išla si naliať novú dávku striku. Zabudla sa rozlúčiť.

Andrea ustarane sedela v krčme U pavúka, medzi neomietnutými tehlami so smradom dvoch jointov sa cítila napodiv celkom domácky. Luxus klimatizácie chýbal aj tu. Dvaja spolužiaci, ktorí sa zaoberali rôznymi aktivitami, od biznisu v nadácii až po sociálne kontrolné mechanizmy,  si dôležito uchlipkávali z pív, ktoré si šetrili, lebo to tu bolo drahé.

Ona si dala víno a fľašu jej otvárali pred vlastnými očami.

„Máš toľko peňazí?“ spýtal sa Ďuso.

„Nie, ale vážim si svoje zdravie“ povedala a priložila pohár ku zapálenej  sviečke, aby sa uvoľnila lepšie aróma.

„HM, tak kde sme to prestali… už nehodlám ísť nikdy viac na spoločenskú kontrolnú návštevu k Myre, aby  bolo medzi nami jasno. Je pre mňa komunikačne neschodná. Naša dohoda týmto padá. Nájdite niekoho, čo prevezme štafetu.“

Dve hlavy sa konšpiračne k sebe otočili a pozerali si chvíľu nemo do očí. Tak dobre, pretrhol mlčanie Jojo. On tu bol kápo. Mal najvyššie postavenie v rámci štátnych zamestnancov z ich triedy. Ostatní ho rešpektovali, aj keď boli z iných rezortov. Len Andrea bola na voľnej nohe a nemala teda vysoký rang. Ďuso a Jojo boli dvojka. Už od prvej triedy.  Andrea sa s nimi necítila bezpečne.

„Ako teda chceš, ja som ťa dopredu upozornil, že pije. Ale však to sme už kolektívne zažili.“

„Ok, toto nebudem už analyzovať, proste v tomto bode končím. Pre mňa to nie je žiadna zábava. „

„A som ťa aj upozornil, že Myrka mala ťažké detstvo. „

„Ja som mala tiež chudobné detstvo. Nepočítala som s inou vecou. Nevie jednať na rovinu. Toto fakt nemusím. Už ma s ňou nezaťažujte.“

Na druhý deň bola nedeľa, autobus rozheganý a komáre agresívne, lebo bolo málo darcov.  Nadávala si. Večerný telefonát ju utvrdil v predsavzatí, že sa k Myre nehodno vracať. Bola nasládla, musela kompenzovať očarujúci úsmev, čo sa v telefóne nezjavoval. Keď sa ráno vydávala na cestu, čakala, že sa vynorí čosi, čo ospravedlní Myrino chovanie.

Pod kopcom ju čakal J., v otlčenejšom a zaprášenejšom autiaku. Postavila sa na stranu vodiča a slušne ho pozdravila. J. sa akosi krčil, mal viacej stiahnutú hlavu medzi plecami ako včera.

„Chcel som ti povedať, že Myra má pre teba prekvapenie. Príde k nám jeden z NWOS. Je to ich díler.“ Pevne stisol volant, ruky v pozícii o desať minút dve. „Nechceš ísť na pivo?“

Andrea  nehľadala argumenty, prečo s ním nesedieť pri jednom stole. Silná osobnosť v ňom zatláčala do pozadia nekvalifikovaného stavebného robotníka.

Keď si zlízol penu z piva z vrchnej pery, začal  jej vážne a s upretým pohľadom vysvetľovať, že Myra zavolala k sebe na návštevu jedného bývalého ochrankára, ktorý díluje pre jednu MLM spoločnosť  kozmetiku. A že Andrea sa to nemá dopredu dozvedieť.

Chvíľu sa rozhodovala, či si má ušetriť zlú skúsenosť, no zvedavosť, či Myra poruší aj posledné pomyselné zásady korektného chovania vyhrala.

Nakoniec ešte utrúsil, že veď on už má prácu. Odišiel od cestárov na stavbu. Je to tam ťažká robota, no je teraz nezávislý. S nesúhlasným výrazom sadol za volant a vyviezol ju na kopec.

Veľmi pohostinná atmosféra sa zlomila, keď došiel Díler. V uvertúre svojho koncertu zdôraznil, že čo je on za bývalého. Potom sa ju snažil  naverbovať na predaj čohosi, čo malo len názov bez obsahu a robil to dosť kvalifikovane. Keď mu vysvetlila, že tiež predávala takto kozmetiku a poistky a bižutériu a tiež uzatvárala zmluvy na stavebné sporenie, tak sa zabrzdil, aby ju preradil do inej kategórie a začal znovu, už naozaj sofistikovane.

Andrea sa usmievala a v duchu sa už odosobnila od miesta, ktoré malo uhrančivú atmosféru a od Myry, ktorá nedokázala byť až taká uhrančivá. Celú jej iskrivú osobnosť vygumovala opitosť, ktorú ešte tutlala, no už bolo vidno okraje tej vlny, ktorá ju o chvíľu strhne.

Andrea bez rozlúčky a vysvetlenia vstala od stola a šla smerom k východu z pozemku. Odchádzala o päťdesiat eur ľahšia vo forme prísľubu za nákup v MLM. J. sa s pokerovým výrazom vydal za ňou. Predstavovala si, že ju pozve ešte na pohárik k Pavúkovi, no on len prehodil: „Odveziem ťa. Ju si nevšímaj“, pohodil hlavou smerom, odkiaľ vychádzal opitý bľabot.

Keď ich Myra vyprevádzala, pitbulka sa jej motala pod nohami. Možno ju chcela zachrániť od pádu. Pri bráne pani domáca stratila rovnováhu.

Uháňajúc dolu kopcom po lesnej ceste v aute, ktoré stratilo perovanie, sa jej snažil rýchlo objasniť, prečo tam je a prečo žije s Myrou, lebo sa asi chcel ospravedlniť skôr sám pred sebou ako pred ňou.

Odviezol ju až k jej bytu. Domov sa vracal až ráno. Viac sa nestretli a tá druhá tiež nevydržala dlho v kombinácii staršia žena a mladý muž. Chýbalo aj citové pozadie vymazané alkoholizmom.

©Ľudmila Balážová-Marešová

 

http://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/10/DirtyMartiny.jpghttp://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/10/DirtyMartiny.jpgadminKULTÚRAVíkendové poviedkyRáno sa ešte váľala vo svojej nadmerne širokej posteli, keď škrekľavo zadrnčal telefón. Vlny sa z neho  šírili cez kovové pletivo matracových strún. Počas silných horúčav, celé leto bojovala o tento skorý ranný čas, aby nezaspala a povybavovala čo najviac nevyhnutných záležitostí.  Myra a jej násilne modulovaný hlas do kolísavých nízko položených vĺn altu...