CoverPobludenieBuranMiroslav Búran, inak talentovaný básnik s vydanými zbierkami básní, znezrady zabŕdol do prózy, v ktorej si všíma vzťahy dospelých-nedospelých tridsiatnikov a snaží sa im nastaviť zrkadlo, ktoré nič neprikrášľuje. V románe Poblúdenie, ktoré v apríli tento rok vyšlo vo vydavateľstve Kicom, jeho pozorovania môžu nútiť čitateľa ku kritickému zamysleniu. Jeho text nie je ani psychologizujúci a analyzujúci, je to len strohý odraz reality súčasných dvadsiatnikov až päťdesiatnikov, ktorí sa neisto prepletajú medzi situáciami, ktoré im podsúva osud. Tieto sa veľmi často menia zo šancí na šťastie na nemotorné vzťahové kotrmelce. Čo naviedlo autora k napísaniu takéhoto textu a iné otázky redakcie poctivo zodpovedal pri príležitosti publikácie jeho románu.

1/SvP:  Čo ťa zviedlo k napísaniu Poblúdenia, ktoré si všíma rozdiely v konaní žien pred tehotenstvom a po ňom a zmenu ich postojov a to isté u mužov?

Miro Búran: V prvom rade som chcel poukázať na typické vlastnosti dnešných tridsiatnikov, ktorými sú egoizmus či egocentrizmus. Množstvo  mužov a žien žije pomerne dlho „ pre seba“, až pokým v ich živote nenastane nejaká zmena. V tomto prípade je ňou nečakané tehotenstvo, či úmrtie v rodine. Napriek spomenutým nedostatkom som sa však snažil naznačiť, že ľudia sú schopní zmeniť sa. Že tehotenstvo a materstvo dokážu úplne potlačiť negatívne vlastnosti žien a mužov, že veci ktoré im dovtedy pripadali dôležité, sú zrazu banálne a strácajú pre nich absolútne zmysel. Ono to môže znieť ako klišé, ale s narodením dieťaťa sa žena vzdáva svojich potrieb na úkor potomka, ktorý je pre ňu v danom momente prvoradý a podobne to funguje aj u väčšiny mužov. Rodičovské inštinkty máme jednoducho v génoch, takže sa nedajú ignorovať. A aj keď nie som rodič, dovolím si to tvrdiť.

2/ SvP:  Myslíš si, že si tvoju knihu prečítajú práve tí, ktorí to potrebujú?

Miro Búran: Toto je ťažká otázka. Vôbec netuším kto si knihu prečíta, ale dúfam, že každý čitateľ, ktorý po nej siahne, si v nej nájde aspoň niečo pre seba. Minimálne nádej na zmenu.

3/ Prečo si použil jednoduchý prozaický jazyk? Je to naschvál?

Miro Búran: Áno, bol to zámer použiť jednoduchý jazyk. Snažil som sa čo najviac prispôsobiť dnešnej uponáhľanej dobe a zbytočne čitateľa nezaťažovať dlhými opismi či ťažkými úvahami. Či to bol dobrý nápad ukáže až čas.

4/ Pre akú vekovú kategóriu je vhodný tvoj román?  

Čo sa týka veku, nerád by som knihu nejako škatuľkoval. Myslím si, že si na svoje prídu dvadsaťroční, ale na druhej strane aj zrelí päťdesiatnici, resp. päťdesiatničky, vzhľadom na rôznorodé situácie, ktoré sa v knihe objavujú.

5/ Mal si v úmysle si zamoralizovať takto celkom nenápadne alebo ťa len zaujali zmeny postojov žien a mužov v prípade tehotenstva?

Miro Búran: Moralizovanie určite nebolo mojim zámerom. Ako som už spomínal, chcel som čo najvernejšie vykresliť dnešnú uponáhľanú dobu a tomu som prispôsobil aj charaktery postáv.  Snažil som na jednej strane ukázať povrchnosť či egoizmus a na strane druhej zasa ochotu či obetavosť. Táto kniha je pre mňa akýmsi hľadaním svetla v nie príliš svetlej budúcnosti.

Poblúdenie, román, vydavateľstvo Richard Lunter – KICOM, rok 2016, strán 220, ISBN: 978-80-89780-11-2

©Ľudmila Balážová-Marešová

odpovedal: Miroslav Búran

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/BúranMiro-460x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/BúranMiro-300x300.jpgadminKULTÚRARecenzieLiteratúra,SlovenskoMiroslav Búran, inak talentovaný básnik s vydanými zbierkami básní, znezrady zabŕdol do prózy, v ktorej si všíma vzťahy dospelých-nedospelých tridsiatnikov a snaží sa im nastaviť zrkadlo, ktoré nič neprikrášľuje. V románe Poblúdenie, ktoré v apríli tento rok vyšlo vo vydavateľstve Kicom, jeho pozorovania môžu nútiť čitateľa ku kritickému zamysleniu....